4.0

Filmová recenzia

Takmer pred troma rokmi vyliezla v upravenom americkom šate pre väčšinu sveta prvýkrát zo studne. Svojím príchodom nielen naplno rozvinula silu ázijských J-hororov, ale vyvrátila aj kacírsku myšlienku o tom, že remake nemôže byť rovnako kvalitný ako originál. Jej meno je Samara and she is back!

Po udalostiach z jednotky sa Rachel s Aidanom prisťahovali do malého mestečka na pobreží, kde chcú začať nový život a zabudnúť na desivé okamihy z ich minulosti. Lenže kolesá osudu ako i pravidlá hollywoodskych príručiek o pokračovaniach úspešných filmov sú neúprosnejšie ako termíny daňových priznaní. Rachel sa ešte ani nestihla poriadne usadiť v svojej novej práci a zaflirtovať si s nadriadeným - šéfredaktorom miestneho denníka a už horúca linka 911 prináša najnovšiu správu o záhadnom úmrtí mladistvého. Jediný pohľad na jeho tvár skrivenú v smrteľne neprirodzenom kŕči a Rachel je hneď jasné, z ktorej studne voda špliecha. Lenže tentokrát to rozhodne nebude také "jednoduché" ako minule. Samara od predchádzajúceho stretnutia podstúpila výrazný upgrade (sorry Neo, nie si ani zďaleka The One) a jednoduché prekopírovanie, prípadne zničenie jej domáceho videa už rozhodne nestačí. To veľmi rýchlo zistí aj Rachel s Aidanom, pričom ešte rýchlejšie potom musia prísť na spôsob ako sa Samary zbaviť aj druhý raz a snáď už aj naposledy.

Pamätáte si ešte na Randyho z Vreskotu a jeho pravidlá o pokračovaniach úspešných hororoch? Tvrdil v nich, že pokračovania obsahujú viacej akcie, krvi a brutality, lenže žiaľ ruka v ruke s úpadkom logiky deja ako aj celkovej kvality filmu. Ďalšie porekadlo o hororovej trilógii potom tvrdilo, že zatiaľ čo jednotka ustanovuje pravidlá, dvojka ich porušuje a nadstavuje, aby ste potom v trojke na akékoľvek pravidlá mohli rovno zabudnúť. Americké Kruhy sú zatiaľ síce iba pri číslovke dva (a pevne verím, že tam už aj ostanú), ale do bodky plnia vyššie postulované formulky. Kruh 2 totiž zlyháva takmer úplne vo všetkom (výnimkou je iba hudba a veľmi zručné nasnímanie), čo prvý Kruh vynieslo do výšin v hororovom žánri nadpriemerných.

Samotná expozícia pritom sľubuje veľa - štruktúrou výborne kopíruje úvod jednotky, pričom zároveň potešujúco presne nadväzuje na jej záverečnú pointu a rozvádza ju ďalej. Lenže s jej skončením prichádza v línii príbehu neuveriteľný prepad v kvalite nadol. Scenár je nastavovanou kašou, ktorý parazituje na jednotke a hľadá na nej miesta, ktoré by bolo možné pootočením optiky posunúť do nových významov. Zatiaľ čo v jednotke okrem infarktových šokových scén fungovala perfektne aj samotná ťaživá atmosféra, ktorá vás klincovala do sedadla s každou ubehnutou minútou aj vďaka premyslenej hre s časovou tiesňou, dvojka kopí na seba jednu klišoidnú scénu za druhou.

Kompaktne uzavretý príbeh vystriedali vŕšiace sa náhody, postrkujúc dej a postavy dopredu nie podľa logiky, ale podľa želania scenáristu. Áno logika je ďalšia vec, ktorá si na viacerých miestach v tomto filme zobrala dovolenku. V jednotke bolo Samarine zjavovanie vždy dôsledné dodržiavané v intenciách stanovených pravidiel (pozretie pásky - ubehnutie časového limitu - smrť). V dvojke na pravidlá po expozícii zabudnite. Samara sa zjavuje ako sa jej zachce, pričom tieto nové schopnosti nie sú vôbec uspokojivo vysvetlené, ale len ledabolo odbavené tou najlacnejšou a najprevarenejšou barličkou z duchárskych príbehov.

Americký druhý Kruh tak pod Nakatovým vedením dôsledne pochoval všetko to dobré, čo paradoxne sám Nakata vytvoril v rodnom Japonsku v roku 1998. Už prvé správy o jeho obsadení na režisérsky post svojho času vo mne vzbudili pochyby, ktoré sa žiaľ ukázali ako opodstatnené, pretože sa žiaľ nepoučil zo svojich chýb vyprodukovaných pri natáčaní japonského pokračovania Kruhu z roku 1999 (vtedy spravil totiž tie isté nezmyslené prešľapy v smere porušenia pravidiel stanovených jednotkou).

A možno sa mýlim a krivdím mu. Možno si tých chýb bol vedomý a chcel sa im tentokrát vyhnúť - napríklad tým, že dosť posunie žánrové usadenie americkej dvojky. Remake Kruhu bol totiž rovnako ako originál čistokrvným hororom. Nakata ale americkú dvojku posunul výrazne do vôd psychologickej drámy z občasnými hororovými (resp. výstižnejšie by znelo "iba" ľakacími) scénami. Lenže takáto snaha je málo platná, keď prekreslenie postáv a hlavne logika ako i príčiny ich chovania nefungujú ani z polovice tak ako v prvej časti. Navnivoč totiž týmto spôsobom vychádza vypichovanie rodičovských tém a s ním aj veľmi zaujímavé otočenie rovnice s premennou "kto koho vlastne trýzni". Zatiaľ čo prvá časť hovorila o rodičovských násilnostiach na deťoch, dvojka prichádza v opačnom smere - deti trýznia rodičov.

Slabý a zle rozvrhnutý príbeh potom tiež dáva iba podnety (žiaľ bez odpovedí) prečo Nakata tak často a dôsledne pomocou zobrazovacej a záznamovej techniky (k videu tentokrát podstatnou mierou prispel aj fotoaparát) v príbehu upozorňuje na jeho samotnú filmovosť, t.j. iluzórnosť a s tým súvisiace roztvorenie vrát medzi realitou a snom. A v neposlednom rade, znalcom jeho predošlej tvorby poskytne iba minimálnu útechu zistenie, že v americkom Kruhu 2 zachádza vo svojej fascinácii vodnou hladinou (jasne badateľná takmer vo všetkých jeho projektoch) zatiaľ pravdepodobne najďalej - voda je tu totiž prítomná skoro v každom zábere.

Jediným pozitívom filmu ostáva jeho veľmi slušné formálne spracovanie. Hudba aspoň z časti na niektorých miestach zachraňuje ako - takú temnú atmosféru. Ešte lepšie je na tom samotné nasnímanie filmu a jeho výtvarná stránka. Farebné tónovanie síce vychádza z Verbinského chladu, ale Nakata ho miestami neváha oživiť aj žiarivejšími farbami. Kruh 2 má vďaka obrazu ešte viac americký "look" ako jednička, o užití digitálnych trikoch ani nehovoriac. Len zase je škoda toho, že ich kvalita silne pokrivkáva (nevydarené kľúčovanie pozadia; v sekvencii s jeleňmi je už na letmý pohľad vidno, že im v krvi namiesto hemoglobínu prúdia jednotky a nuly) a ich samoúčelnosť v slabom príbehu bije až moc do očí.

Bez zbytočného chodenia okolo horúcej kaše možno jednoznačne konštatovať, že Kruh 2 je sklamaním a v rámci prehĺbenia znalostí vo "svete Kruhu" sa viac oplatí vidieť cca 15 minútový kraťas Rings od Jonathana Liebesmana (bol ako bonus na dvojdiskovej špeciálnej edícii prvého Kruhu). Jednak v ňom máte možnosť lepšie spoznať postavu mladistvého, ktorý ako prvý spadne do osídiel Samary v dvojke a navyše tento minifilmík zaujímavo rozvíja myšlienku, čo sa stane ak sa z pozerania Samarinho videa vyvinie adrenalínová zábava... .

Namiesto záverečného odporúčania, ktoré je aj tak zbytočné, pretože hororoví fanúšikovia si film pôjdu pozrieť bez ohľadu na vyššie napísané, tu mám tentokrát odkaz pre samotnú Samaru: "Zlato, prvýkrát to bol s tebou strašne fajn, ale druhýkrát to už je hrozná nuda. Preto prijmi odo mňa malú radu - vráť sa do studne a už z nej nevychádzaj. VHS-ky už tak či tak vyšli z módy, mobil ti nezdvihneme a na žiadne rande za tebou o 7 dní už nikto nikdy nepríde." Koniec-koncov Jožko Ráž o niečom podobnom spieva už pekných pár rôčkov... .

The Ring Two (USA, 2005, 111 min.)
Réžia: Hideo Nakata. Scenár: Ehren Kruger. Kamera: Gabriel Beristain. Hudba: Hans Zimmer. Hrajú: Naomi Watts, Simon Baker, David Dorfman, Elizabeth Perkins, Emily VanCamp, Sissy Spacek, Ryan Merriman