ALEXANDER VEĽKÝ

ALEXANDER VEĽKÝ

7.0

Filmová recenzia



Aký film vlastne môže urobiť kontroverzný režisér? Jedine kontroverzný. Známy žonglér s faktami a ľudskými emóciami Oliver Stone (Čata, Takí normálni zabijaci, Doors) si vytiahol z histórie námet, ktorý obsahoval výrazne menej politiky, než väčšina jeho predošlých diel (JFK, Nixon, Comandante). Filmovo takmer novický námet, tak dostal svoju výraznú - ako inak - Stoneovskú podobu.

Myslím, že na tomto fóre nemá zmysel vysvetľovať kontext sínusoidy žánrov a súvislosť medzi komerčným a oscarovským úspechom Gladiátora a následnou vlnou historických veľkofilmov (Trója, Artuš, Alexander, Kráľovstvo nebeské). Omnoho zaujímavejšou je skutočnosť, že po dlho prehliadanom námete naraz skočili dve výrazné a odlišné režisérske osobnosti. Baz Luhrmann (Moulin Rouge!) a Oliver Stone. Zhodou okolností (napr. prechod DiCapria do Scorseseho projektu Aviator) a nedostatkom časových a finančných zdrojov sa nakoniec uskutočnil iba Stoneov projekt. Už teraz musím povedať, že by som mal veľmi rád tú možnosť, porovnať obe vízie o veľkom dobyvateľovi.

Aký teda Alexander vlastne je? Jednoznačne Stoneov. Rukopis tohto režiséra z neho priam trčí. V dobrom i v zlom. Alexandrova mladosť naplnená učením, jeho vzťah k otcovi, veľká výprava a s ňou spojené ratúce prekážky, to všetko sa rozhodol režisér a spoluscenáristi vyrozprávať s dôkladnosťou psychológa. Predkladá nám sériu obrazov starostlivo vykreslených obrazov, ale občas akoby zabudol, že mu nevidíme do hlavy a urobí skok, ktorý nevysvetlí.

Alexander Veľký Alexander Veľký Alexander Veľký

Z formálneho hľadiska je film vlastne retrospektívou. Jeden z Alexandrových generálov - Ptolemaios (Anthony Hopkins) - teraz egyptský faraón, diktuje svoje pamäti kronikárovi a rozpamätáva sa na svojho veľkého kráľa. Hopkins zároveň plní úlohu rozprávača a dejepisca, pretože predkladá historický background i emotívne postoje. Mne osobne, priznám sa, neprišiel zvlášť pôsobivý ani herecky, ani verbálne a s výnimkou úvodného historického expozé, ktoré bolo dôležité pre dobový kontext a záverečného "zrealizujúceho" rozbitia mýtu, mi skôr vo filme prekážal, než pomáhal.

Apropo, mýty. Tých je film, podobne ako symbolov, plný. Či už časté a relevantné prepájanie s Achilesom (Alexander bol už za svojho života pripodobňovaný Achilovi a Heraklovi), ale i osud Oidipa, Medey a ďalších naznačoval výrazný sklon k osobnej tragike. Osudy veľkých postáv, ktoré svojím vzletom a následným pádom "bavili" zlomyselných olympských bohov boli jednoducho Grékom vlastné. Ku klasickým mýtom však Stone bezostyšne pridáva vlastné. Niektoré sú fascinujúce, iné rozpačité.

K tým fascinujúcim radím psychologizáciu Alexandra. Jeho vzťah k matke a otcovi sa vykresľoval len pomaly a najmä v rovine otec-syn pomerne toporne (až do momentu flashbacku z kráľovej smrti), ale nakoniec zopäl pomyselný oblúk do zaujímavej vízie. Alexander Veľký - utekajúci cez celý svet pred svojou matkou. Tento motív mi dokonca prehlušil rysujúce sa porovnanie medzi Alexandrom a ... Kolumbusom. Obaja tvrdohlaví vizionári, ktorí prepínali sily svojej "posádky". Zatiaľ čo jednému stačili tri dni, aby objavil breh, druhý bol vlastne bez šance, pretože breh nemal. Možno naozaj jednoducho utekal...

Alexander Veľký Alexander Veľký Alexander Veľký

Žiaľ ani Stone sa nevyhol častému hollywoodskemu problému - pre-dramaturgizácie. Akoby existovala kolektívna predstava, že udalosti života nie sú dosť silné a je ich nutné preexponovať, akoby bolo nutné do každého obdobia a do každých úst zasadiť idey súčasného chápania spoločnosti. Tak ako Scott v Gladiátorovi nemiestne oprašuje republikánske heslá, tak aj Stone robí z Alexandra div nie propagátora Európskej únie. Je to o to iritujúcejšie, že v takto "nabubralých" falošných pózach o slobode pre všetkých ľudí a ich voľnom pohybe zanikajú skutočné myšlienky tej doby. Ako si má človek vážiť význam Solónových reforiem v Aténach a rozbitie moci aristokracie, keď na neho "celuloidové hlavy" sypú súčasný liberálno-demokratický pátos? Ako má vidieť v Alexandrovi skutočného (aj keď možno nechceného) hýbateľa doby, ktorý štartuje jednu veľkú kultúrno-civlizačnú epochu, keď mu rozprávač vkladá do úst vety 20. storočia...

Všeobecne tak možno povedať, že Stone mal evidentne silnú a jasnú víziu o svojom hrdinovi. Víziu, ktorá však - žiaľ - chcela povedať priveľa a nakoniec mnohé (ako to býva) nedopovedala. Niektoré momenty rozpitval do podrobnosti, iné jednoducho skočil. Autorov filmu  evidentne viac zaujímali ľudia a ich slová ako konkrétne činy. (Trochu paradoxne k záverečnému posolstvu: "Nakoniec nezáleží na ničom, iba na skutkoch"). Zatiaľ čo Roxana, Hefaistion, Olympia i Filip získali významný priestor a vypovedali mnohé, na gordický uzol, Théby, Egypt, Skýtov sa v podstate nedostalo. Celý trojhodinový film tak vlastne obsahuje iba jednu - dve veľké bitky a tým sme klasický obsah pojmu akcia vyčerpali. Toto, obávam sa, bude kritickým bodom pre mnohých divákov, ktorí pôjdu na známe mená a výpravné dobrodružstvo. Treba poctivo povedať, že Alexander nie je ani Gladiátor, ani Statočné srdce, ani Trója. V dobrom i zlom zmysle slova. Má totiž väčší vnútorný náboj v kladení si otázky, kto hrdina vlastne je než spomínané diela, ale chýba mu zase ich rytmus, akcia a dravosť. Rád by som sa mýlil, ale asi mnohí budú z tohto filmu odchádzať sklamaní...

Najčastejšie porovnávanie predpokladám s Trójou. Alexander mi z tohto porovnávania vchádza lepšie, aj napriek viacerým - ale. Jedným z nich je hlavný predstaviteľ. Zatiaľ čo Brad Pitt držal (spolu s Banom a ďalšími) Tróju nad vodou, Colin Farrell mal do charizmatickej postavy chvíľami naozaj ďaleko. Je zaujímavým paradoxom (nespomenul som ho prvý, ale stotožňujem sa s ním), že čím viac prestávalo okolie rozumieť Alexandrovi, tým viac som ja začínal veriť Farrellovi. Ak niekto herecky zaujal, tak v prvom rade (prekvapivo)  "Medusa" Angelina Jolie a následne Jared Leto ako Hefaistion. Val Kilmer a predstavitelia generálov odviedli rutinnú prácu občas mierne oklieštenú priestorom, ktorí dostali. Na druhú stranu, že niet malých rolí - pripomína Raz Degan, ktorému stačilo aj pár sekúnd v koži kráľa Dareia, aby som si ho všimol. Osobitne si nechávam Rosariu Dawson (25 hodina). Je neskutočné kam túto výraznú tvár vizuálne posunul Stone. Práve pri nej snáď explicitne dokumentoval bisexualitu tej doby. Rosaria v oblečení, na mňa pôsobila mužskejšie a škaredšie než Hefaistion, čo samozrejme úplne zaniklo, keď sa vyzliekla...

Alexander Veľký Alexander Veľký Alexander Veľký

Druhým porovnaním s Trójou je úloha hudby. V oboch prípadoch nešlo o šťastné riešenie. Úprimne, necítim sa veľmi na exaktné recenzovanie tohto druhu umenia, ale priznávam, že Vangelis mi znel pomerne obohrano a bez nápadov.

Pravdepodobne aj táto recenzia dokumentuje môj pocit z filmu. Išlo o akúsi sínusoidu, kedy som sa niekoľkokrát prichytil pri pocite, že "toto snáď nie", ktorý bol ale následne doplnený "tak toto áno, super!". Čo je zaujímavé, nešlo pri tom o veľké celky v zmysle - "prvá polovica filmu ma nudila, druhá bola fajn", ale o krátke obrazy, ktoré sa často bezprostredne striedali. Ako príklad môže poslúžiť jedna z takticky najznámejších bitiek v dejinách vojenstva. Obchvat jazdou, ktorý Alexander pri Gaugamele použil a ktorý (samozrejme nechtiac :-)) neskôr zopakoval a upgradol Ďžingischán pri zjednocovaní Tatárov, dostal na plátne nasledovnú podobu. Zatiaľ čo v stane pri vysvetľovaní taktiky dôstojníkom (a divákom) absentovala prehľadnosť rozprávaného a najmä charizma Farrella (mňa by o svojej pravde nepresvedčil), prvé obrazy bitky samotnej ma skutočne zaujali. Chvíľami až popisná snaha (titulky uvádzajúce, že ide o krídlo, či stred vojska) doložená pohľadom zhora a Alexandrovým "toreadorským" manévrom proti chariotom (rozostúpenie falangov tak, aby vozy prefrčali viac-menej bez efektu), bola naozaj pôsobivá a ako dejepisárovi mi naozaj urobila radosť. Následne však prišiel prudký sled strihov do samotnej bojovej vravy, ktorý sa už pozoruje naozaj výrazne ťažšie...

Výsledné hodnotenie? Bude rovnako paradoxné a rozporuplné, ako film samotný. Osobne považujem Alexandra za najzaujímavejší a rozhodne naj-autorskejší historický film poslednej dekády. Zároveň je to ale film, ktorý popri zaujímavých motívoch, slovných i obrazných metaforách (všadeprítomné hady a orol až po posledný súboj) a odvážnej hre s témou bisexuality, uviazol v sieti vlastných kľučiek a (občas) prázdnych fráz. Je to film, ktorý si málokto pozrie viackrát, ale ak sa vám chce vnímať a rozmýšľať, aspoň raz by ste vidieť určite mohli. Na druhú stranu, pochopiť ho po prvom pozretí, tiež nie je ľahké. Tak si teraz vyberte...


Alexander (USA/Anglicko/Nemecko, 2004, 175 min.)
Réžia: Oliver Stone. Scenár: Oliver Stone, Christopher Kyle, Laeta Kalogridis. Kamera: Rodrigo Prieto. Hudba: Vangelis. Hrajú: Anthony Hopkins, Colin Farrell, Angelina Jolie, Val Kilmer, Rosario Dawson, Christopher Plummer, Gary Stretch, Jared Leto, Rosario Dawson, Peter Williamson

 


autor Vladimír Kurek 13.1.2005
Páči sa mi!
Meno:
ODOSLAŤ
:)
Diváci
6.8
Ohodnotiť

Žáner: Dobrodružný/Dráma
Minutáž: 173 min
Krajina: USA Anglicko Nemecko
Rok výroby: 2004
Homepage www

Premiéra SK:
Premiéra US:
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
5.9 |
hodnotenie 7/10
5.9 |
hodnotenie 6/10
5.9 |
hodnotenie 8/10
12.9 |
12.9 |
hodnotenie 6/10
12.9 |
26.9 |
hodnotenie 8/10
NAJČÍTANEJŠIE
|SLNOVRAT
2
hodnotenie 8/10
|LOLI PARADIČKA
1
hodnotenie 7/10
|LEVÍ KRÁĽ
1
hodnotenie 7/10
|VTEDY V HOLLYWOODE
4
hodnotenie 8/10
|SPIDER-MAN: ĎALEKO OD DOMOVA
5
hodnotenie 8/10
|X-MEN: DARK PHOENIX
1
hodnotenie 6/10
|ANNABELLE 3: NÁVRAT
2
hodnotenie 7/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 18788
02 |
návšt. 8651
03 |
návšt. 7253
04 |
návšt. 7059
05 |
návšt. 5952
06 |
návšt. 5481
07 |
návšt. 3881
08 |
návšt. 4145
09 |
návšt. 3294
10 |
návšt. 2304
REBRÍČEK US
01 |
$21,4 mil.
02 |
$11,6 mil.
03 |
$8,1 mil.
04 |
$8,1 mil.
05 |
$8,1 mil.
06 |
$8,0 mil.
07 |
$6,4 mil.
08 |
$5,9 mil.
09 |
$5,3 mil.
10 |
$5,0 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk