Film je potrava pre dušu - ako ste o klubových filmoch možno ešte neuvažovali

Ísť na klubový film chce odvahu

V dnešnej dobe to platí dvojnásobne. Prvý dôvod je strach ľudí ísť vôbec do kina a socializovať sa v tomto období pandémie. Našťastie kiná (a ostatné inštitúcie) majú svoje hygienické opatrenia a tak sa dá vychutnať film v bezpečnom prostredí. Druhý dôvod je spojený s predsudkami (nie všetkých ale väčšiny divákov), podľa ktorých je klubový film menej zaujímavý, nezáživný a nie je možné si ho vychutnať.

Film je potrava pre dušu

Keď sa zamyslíme, že nekonzumujeme len nezdravú stravu a do tela sa snažíme dostať aj kvalitnejšie jedlo, prečo tak občas neurobíme aj pre našu dušu? Podnety a témy, ktoré nám klubové filmy poskytujú, nás nútia premýšľať a mentálne hlbšie spracovávať videné a tým si rozširujeme schopnosť vnímania sveta, mieru tolerancie a porozumenia. Istým spôsobom nás menia a donútia nás stať sa lepším, zrelším a "zdravším" človekom.

Prečo ľudia odmietajú pozerať drámy?

Často počujem reakciu, že prečo by mal človek chodiť do kina a platiť si za drámu, keď má starostí dosť. Samozrejme z času na čas potrebuje divák vypnúť mozog a nechať sa unášať komédiou alebo akčným kasovým trhákom. Pozrime sa však na prínos drám na plátne z druhej strany. Po komédii nastáva precitnutie a človek padá späť do vlastnej drámy života. Keď si ale pozrieme smutný príbeh (použijem obľúbený výraz jednej mojej známej – platenú depresiu), mnohokrát si povieme, že naše vlastné problémy zďaleka nie sú také strašné a vlastne odchádzame z kina s hrejivým pocitom, že existujú aj ďaleko horšie osudy. Okrem toho sa vieme aj poučiť a vidíme vzorce správania a reakcií, ktoré nám v živote môžu pomôcť alebo ktorých sa práve naopak budeme snažiť vyvarovať. Je to presne ako v živote. Šťastný koniec Ti nik nemôže zaručiť, ale v živote sa počítajú tie momenty, v ktorých sa cítiš nažive. V konečnom dôsledku nás klubové drámy učia žiť.

Existujú hranice pri pozeraní filmov?

Veľakrát som už počula vyjadrenia typu: "ja chodím len na romantické filmy alebo "mňa bavia len horory". Pre mňa to znie, ako keby ste povedali: "ja chodím na dovolenku len do Chorvátska". Tým pádom sa "dovolenkár" pripraví o množstvo kultúrnych zážitkov, kulinárskych špecialít, ktoré ponúkajú ostatné krajiny. Objavovanie nového, skúmanie nečakaného, prežívanie nepredvídateľného, to všetko čaká na diváka ak opustí svoju komfortnú zónu a z času na čas rozšíri svoj záujem aj o klubové filmy. Takže odpoveď na otázku, či existujú hranice pri pozeraní filmov, je veľmi jednoduchá. Áno, existujú. Tie, ktoré si sami nastavíte.

Nechce sa vám ísť do kina? Tvojím najsilnejším súperom je osoba v zrkadle

Klubové filmy sa premietajú zvyčajne jedenkrát týždenne, v niektorých kluboch len dva razy mesačne. Preto nastáva situácia "teraz alebo nikdy". Kluby v menších mestách málokedy opakujú projekciu a v porovnaní s multiplexmi, kde sa ponuka komerčných titulov opakuje niekedy aj viackrát denne, môžeme považovať klubové premietanie za niečo vzácne, neopakovateľné. Nie vždy sa človeku chce obliecť a odísť večer z domu, cestovať niekoľko kilometrov do kina, investovať do lístka (keď si môže film pozrieť na televízore doma). Pravidelný klubový divák má vybudovanú veľmi dôležitú vlastnosť – disciplínu. Podobne ako športovci, ktorí nevynechajú svoje pravidelné tréningy a cítia sa po nich "brutal happy".

Tak ako kiná vo všeobecnosti bojujú o priazeň svojich návštevníkov, o filmových kluboch to platí dvojnásobne. Teda aby divák prišiel do kina a aby si z ponuky filmov občas vybral aj klubový titul.

My vám aj naďalej budeme prinášať informácie a recenzie najnovších klubových filmov, možno inšpirujeme niektorých z vás, aby ste ich vyskúšali. Ak budete čakať, kým budete pripravení, budete čakať celý život.

Z redakcie Kinemy želáme každému kinu a filmovému klubu veľa divákov, divákom veľa hodnotných filmových zážitkov a filmom zasa prajeme, aby sa dostali na veľké plátno, kam patria.