Kuko   10.12.2018 o 11.22
Preskočíl som ospevné ódy v úvode. Nemôžem to stráviť. Prepáčte, ale nedonutím sa, aby sa mi tento filmový guľáš páčil. Srdečne ďakujem, že ste sa nepokúsili prirovnať ho k Moulin Rouge! (2001), (vlastne sa to ani nedá, keďže ten je ozvučený a vo farbe. A oveľa lepší).
reagovať
cejo   4.1.2013 o 14.14
Pekný film. Fantastický dôraz na hudbu ako vyjadrovací prostriedok filmu. A krásna herečka:)
reagovať
freeman   16.4.2012 o 12.54
Opäť sa ukázalo, že čo "žerú" kritici nechutí "pospolitému" ľudu. A pridávam sa k mase "bezmených" ktorým sa tento film nepáčil a nič im nehovoril. Nič proti takejto tvorbe nemám ale vadí mi keď mi minorita vnucuje vkus a ovenčuje to ešte aj cenami. Celý tento projekt mi pripadal ako keby som dal do strej škodovky nový motor a tváril by som sa bohovsky aristokraticky.
Každopádne nudil som sa. A nič mi tento film nepriniesol.
Hodnotenie 1/10.
reagovať
matt   8.3.2012 o 9.50
@xx

cin·e·phile (noun) - a devoted moviegoer, especially one knowledgeable about the cinema.

Origin: 1965–70; < French, equivalent to ciné- cine- + -phile -phile
reagovať
xx   18.2.2012 o 13.14
skvely film. inak, vyraz "cinefilsky divak" alebo "cinefil" - je nejaky novy kinemacky vyraz, ktory ste sa rozhodli vniest do slovnej zasoby alebo ako? viaceri ho tu s oblubou pouzivaju v recenziach...
reagovať
korec   17.2.2012 o 11.10
Myslim, ze tu nenastala ziadna vojna, ale fajn diskusia a VELA argumentov. Az sa mi nechce verit, ze sme na SK stranke

Chapem oba tabory a najlepsi by bol asi kompromis Marty cena za reziu, Artist za film, ale obavam sa, ze nenastane. Aj ked ja sam drzim palce Descendants
reagovať
Martin   14.2.2012 o 12.18
Čiernobiely a nemý film. Toto moze niekoho odradit ale ja som v kine zazil prijemne filmove prekvapenie. Sice mam voci nemu par vyhrad, hlavne pribeh je na moj vkus viac-menej tuctovy a prilis romanticky ale jeho silne pozitiva vysoko prevysuju zopar nedostatkov. Originalne, inovativne, vizualne napadite, suverenne je filmove prevedenie na platno kin. Filmova stranka (rezia, kamera, hudba, strih) je takmer perfektna. Z filmu doslova srší nadšenie, obdiv a láska ku celej kinematografii. Film miesa zanre, je aj dramou aj komediou a chvilami aj muzikalom. Film je poctou nielen k nemym filmom ale hlavne k americkym filmom 40. a 50. rokoch (Občan Kane, Sunset Blvd). Preto si myslim ze film ocenia hlavne filmovi kritici a fajnšmekri ktori majú prehlad a poznaju kinematografiu z tych rokov. Ale tym nechcem odradzat divakov lebo mozu vidiet vynimocny a zabavny film ktory sa spravi raz za 10 - 20 rokov. Je prijemne vidiet ze zopar filmovych nadšencov vedia spravit za malo penazi(15 mil USD) originalny a zabavny film ktory može inšpirovať tisíce filmárov po celom svete. Klobuk dole tvorcom filmu. Obidva filmy Hugo aj Artist si zasluzia maximalne hodnotenie no mna viac za srdce chytil The Artist.
reagovať
VH >korec  13.2.2012 o 21.17
Nastal nam tu typicky problem bitky dvoch taborov. Zacinam mat pocit, ze tymto len pridavam na sile internetovej vojne. No co uz, ked som tu debatu zacala. Upozornujem, ze ide o cisto moj nazor.

Mne ide hlavne o to, že Hugo je podľa viac iba prezentovanie faktov. Ako si ma niekto kto o Melieseovi vie a pozna ho, zo Scorseseho filmu nieco zobrat. Prislo mi to do tohto smeru trocha prazdne. Ale na druhej strane ide o krasnu rozpravku. Avšak ja som mala pocit, že prave ta pozlatka zakryla všetko.

Podla mna je Hugo robeny s jasnym umyslom ovladnut a vzdelat masoveho divaka ( ved preco by sme v tomto Scorseseho nepodporovali), a pridal tam cosi i preto aby sa bavili aj „cinefili“. Scorsese chcel masoveho divaka naucit nieco z historie filmu a aby tak ucinil, zabalil cely pribeh do pozlatenej carodejnej krabicky ( a pozical si trocha i zo stale popularneho steampunku).
K tomu pridal oblubenu Dickens-type zapletku o roztomilom a dobrom chlapcovi, ktoremu sa zle prihodilo (+ ukazkove modre oci). A dokonca z neho urobil sirotu. K obom filmom su vyhrady hlavne po dejovej stranke – a v tomto Hugovi prinalezi prirovnane : dejova variacia na klasicky pribeh ako si dobra sirota rodinu nasla (a nehovorte mi, ze taketo pribehy akademia neoblubuje).
Oba filmy su postavene na realnych zakladoch, oba si tiez mnohe vypoziciavaju. Ak vsetci The Artist vycitaju, že ide o variaciu Spievania v dazdi, preco nikto nevycita Dickensovsku paralelu Huga.

Proste Hugo bol ocarujuci, len mne osobne na nom trocha vadilo, že sa snažil byť nesmierne važny. A preto viac ocenujem sposob, ktory si zvolil Hazanavicius – to že jeho film je poctou a zaroven aj karikaturou, to ze tragicke a komicke elementy su v nom vyvazene. Čo v konecnem dosledku funguje.
Niekedy mi lepsie padne, nie premietnutie jednotlivych scen a filmov, ale skor ich opatovne „zahranie“ - niekedy nechcem len pozerat, ale aj hladať (a prepacte mi, ale citovanie sceny s „hodinami“ mi az tak originalne nepride, samotna citacia je naduzivana, videla som ju uz v mnohych filmoch a v tomto pripade sa staviam na stranu Jackieho Chana, lebo on tam aspon ako Lloyd a jeho dvojnik naozaj visel).

Chapem, ze Scorsese chcel natocit film o Melieseovy v rovnakej atmosfere ako boli jeho filmy a ocenujem i jeho 3D pristup. Ale preco potom budeme odsudzovat Hazanaviciusa za to, ze natocil poctu nememu filmu ako nemy film. The Artist ma zaujal prave preto, lebo starym sposobom znovu dokazal zaujat modernu generaciu.

Oba filmy si zasluzia plne hodnotenie. Avsak ako to uz byva, rozhodnutie kto s koho a komu co vyhovuje je na jednotlivych divakoch. O to zlozitejsie, lebo oba filmy tradicne prezentuju dve strany kinematografie.

(a mam pocit, ze je to aj o tom, ktory film divak uvidi ako prvy
reagovať
korec   13.2.2012 o 11.06
Zaujimavy film, zvladnuty takmer po kazdej stranke, mnozstvo fajn napadov, pamatne sceny a dvojica skvelych hercov.

ALE... moj nazor aj po videni ostava rovnaky: oslavovat v roku 2011 film ako medium navratom do minulosti a rozdavat ceny plnymi duskami je spiatocnicke. Najma ked vo vedlajsej sale ide Hugo, ktory si cti prichod a vyznam filmu a kombinuje zaciatky (a to stare) so sucasnymi technologiami (a 3D prinasa to nove).

No je mi uplne jasne, ze pribeh Artistu (i jeho vzostup a pad) oslovi prakticky clena Akademie bez ohladu na to, ktoru cast kariernej sinusoidy momentalne okupuje.
reagovať
Stanley   13.2.2012 o 9.03
Mne sa este pacila aj skvela jednovetova pointa na zaver :)) Inak ten film je majstrovsky kusok..
reagovať
Perca   11.2.2012 o 11.06
Ten pes je Parsson Jack Russel terrier ;)
reagovať
VH >Michal...tča  10.2.2012 o 15.56
Odkad na Sunset Blvd. bol skor nepriamy to mas pravdu. Ide hlavne o dejovu refereciu - pad hviezdy nemeho filmu, jeho depresia, alkoholismus (a i samotny vztah Peppy a Georgea). Hazanavicious nikdy netajil svoj obdiv k Wilderovi.
Co sa tyka priamej, otvaracia skladba "The Artist Ouverture" na zaciatku filmu je inspirovana Waxmanovou hudbou ku Sunset Boulevard.
reagovať
Michal...tča   10.2.2012 o 9.51
Kým Hugo je americký film oslavujúci rannú francúzsku kinematografiu, The Artist je zasa francúzsky film vzdávajúci hold histórii Hollywoodu, prechodu z éry nemého filmu do éry zvukovej. Tieto dve snímky v jednom roku, dokonca u nás v kinách v rozpätí jedného týždňa - minimálne zaujímavé, ináč pekné a vzácne!

Recenzia má veľa zaujímavých postrehov, akurát mám jednu otázočku na autorku recenzie: ten odkaz na Sunset Blvd. bol nejaký priamy alebo len nepriamy (v zmysle, že aj Norma Desmond bola zašlá hviezda nemého filmu a s príchodom zvuku zapadla do zabudnutia)?
reagovať