Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Zaujímavosti > TOP 15: Retro-Noir (1974-2014)
Brightburn
Amnestie
Gloria Bell
Dumbo

TOP 15: RETRO-NOIR (1974-2014)

Čo je postačujúce, aby sme film mohli označiť za neo-noir? Stačí typický noirový námet + charakterové archetypy? Alebo postačuje forma v podobe špecifického vizuálneho štýlu? Alebo, najlepšie ...
Čo je postačujúce, aby sme film mohli označiť za neo-noir? Stačí typický noirový námet + charakterové archetypy? Alebo postačuje forma v podobe špecifického vizuálneho štýlu? Alebo, najlepšie ...

V polovici 60tych rokov sa začali objavovať snímky evokujúce klasický film noir (1941-1958): či už tým moderným spôsobom (farebný remake The Killers, 1964; avantgardný Point Blank, 1967) alebo ešte tým klasickým (neskorý noir The Money Trap, 1965). Až s príchodom legendárnej Čínskej štvrti v polovici 70tych rokov však nastal nostalgický boom za noirovou érou. Retro-noir je de facto post-noir (každý noirový film po roku 1958), ktorý úmyselne pôsobí dojmom dobového filmu, nakoľko sa v historickej dobe odohráva.

Čo je postačujúce, aby sme film mohli označiť za neo-noir? Stačí typický noirový námet + charakterové archetypy? Alebo postačuje forma v podobe špecifického vizuálneho štýlu? Alebo, najlepšie všetko dohromady, že. Alebo inak: koľko noirových prvkov je dosť na to, aby sme snímke mohli dať nálepku „neo-noir“? Pri definovaní neo-noiru sa proste dostávame na podobne tenký ľad, ako pri pokuse vymedziť samotný noir. V prípade retro-noiru je však definovanie ľahšie v zmysle, že retro-noir by sa na klasický noir mal skutočne veľmi podobať, nakoľko na rozdiel od neo-noiru nie je oblečený do nového šatu. Jeho cieľom je evokovať „starý“ noir na pohľad starým spôsobom (najmä čo sa týka kulís, rekvizít, kostýmov či mizanscény; taká dynamika strihu je už samozrejme niekde inde).

40 rokov nostalgického retro-noiru

 

Čínska štvrť (Chinatown, r. Roman Polanski, 1974)

Modelový retro-noir vo farbe (aj keď Polanski si pôvodne želal čiernobiely materiál), s príchodom ktorého sa v polovici 70tych rokoch začalo živšie diskutovať o návratoch filmu noir. Charizmatický a štýlový Jack Nicholson exceluje ako súkromné očko Jake Gittes v legendárnom pokračovateľovi klasických detektívnych filmov zo 40tych rokov. Gittesa, špecialistu na rozvodové veci, si najme noblesná dáma, v podaní príťažlivej Faye Dunaway. Klasický dôvod: podozrenie z manželovej nevery. A ako to už býva, všetko je úplne ináč, ako sa na začiatku zdalo a inak suverénny Gittes sa zamotáva do sveta zločinu a korupcie oveľa hlbšie, než chcel.

Máme tu archetypálne noirové postavy (detektíva s nešpecifikovanou, nepriaznivou minulosťou + záhadnú femme fatale), máme tu námety (sledovanie na objednávku, vyšetrovanie vraždy, pátranie po nezvestnej osobe), témy (korupcia na vysokých miestach, temná minulosť šikovne zhmotnená titulným názvom) či menšie, vedľajšie motívy (prekračovanie zákona v zmysle „účel svätí prostriedky“, románik s podozrivou osobou, plánovaný útek do Mexika). A celý chandlerovsky zamotaný príbeh sa navyše odohráva v (suchom sužovanej) južnej Kalifornii. Noirom však už kričia hneď prvé minúty: otváracie retro titulky, pomalé džezové tóny Jerryho Goldsmitha, tiene žalúzií v Jakeovej kancelárii či jeho úvodné ironické poznámky. A ten odzbrojujúci, pre noir tak typický bezútešný záver...nepotrebuje komentár. Snáď len: „Forget it, Jake. It´s Chinatown.“

Kultová snímka s až 11 nomináciami na Oscara a soškou za scenár sa v roku 1990 dočkala pokračovania s názvom Dvaja Jakeovia (The Two Jakes), ktoré už režíroval samotný Nicholson.

 

Zbohom buď, láska moja (Farewell, My Lovely; r. Dick Richards, 1975)

Tretia adaptácia tejto chandlerovky (najznámejšou je noirová klasika z roku 1944 s Dickom Powellom) a zároveň prvá z dvoch rolí Roberta Mitchuma ako Philipa Marlowea (druhou je moderná adaptácia Hlbokého spánku z 1978). Najlepším Marloweom bude samozrejme navždy Bogart (z Hlbokého spánku, 1946), ale ani Mitchum nie je zlý. Navyše vidieť noirového harcovníka (Preč od minulosti, Cesta bez návratu) prechádzať sa po rokoch znova noirovými ulicami 40tych rokov je naozaj nostalgické. Na rolu súkromného očka tohto rangu je tu už možno pristarý, ale práve to pridáva snímke na „tej“ nostalgii! Navyše Mitchumov chrapľák úplne sedí k Philovmu voice-overu. Réžia síce nesrší nápadmi, ale dobovú atmosféru Los Angeles roku 1941 rokov nemožno uprieť.

Pomyselným bonusom je, že tu si už môžeme užiť to, čo sa v starých noiroch nedalo – neónovú farebnosť noirového veľkomesta! Záverom, ide o príjemne farebný, retro-noir s melancholickým džezovým soundtrackom a nostalgicky pôsobiacim Mitchumom.

 

Hammett (r. Wim Wenders, 1982)

San Francisco, 1928. Malý retro-noir s nostalgickou atmosférou. Príbeh nemá ostrieľaným noiristom rozhodne čo nové ponúknuť a štúdiové kulisy neraz pripomínajú televíznu inscenáciu než kinofilm, ale do vôd lepšieho priemeru ťahá tento počin „hard-boiledový“ výkon Frederica Forresta, cynické dialógy a melancholický soundtrack! Navyše, poteší milé cameo noirového hereckého veterána - Elishu Cooka Jr. (Maltézsky sokol, Phantom Lady, Hlboký spánok)! Išlo inak o Wendersovu druhú skúsenosť s noirom; päť rokov pred tým nakrútil na motívy Patricie Highsmith Amerického priateľa.

V tom istom roku vznikla pozoruhodne vystavaná snímka Mŕtvi muži nenosia škótsku sukňu (Dead Men Don't Wear Plaid) so Steveom Martinom. Tomuto kúsku sa však budeme venovať v samostatnom prehľade venovanom noirovým paródiám.

 

Angel Heart (r. Alan Parker, 1987)

Súkromný detektív Harry Angel pátra v roku 1955 na objednávku tajomného zákazníka Louisa Cyphra po dlžníkovi – pred vojnou populárnom džezovom spevákovi, ktorého však už 12 rokov nikto nevidel. Každý, koho Angel vypočuje, je následne brutálne zavraždený a polícia tak čoskoro začne z ohavných vrážd podozrievať práve jeho...  Dobový lousianský noir miesený s hororom! Démonický Robert De Niro v luxusnom obale verzus ošarpaný skrachovanec Mickey Rourke. Režisér Parker to celé krásne noirovo naaranžoval: estetika špinavosti (chladné ulice, para z kanálov, častý dážď), hra so svetlom a tmou či pomalý džezový podmaz.

O rok neskôr prišli producent Steven Spielberg a režisér Robert Zemeckis so zaujímavým experimentom, keď spojili noirovú detektívku 40tych rokov s kreslenou groteskou. Reč je samozrejme o retro-noirovej komédii Kto obvinil králika Rogera? (Who Framed Roger Rabbit, 1988).

 

Bdelé oko verejnosti (The Public Eye, r. Howard Franklin, 1992)

New York, 1942. Typovo presne obsadený Joe Pesci sa predstavuje ako nezávislý fotograf Leon Bernstein prezývaný „Veľký Bernzini“. Receptom jeho úspechu je policajné rádio, vďaka ktorému dokáže rýchlo doraziť na miesto zločinu, neraz častejšie ako polícia, a zaobstarať tak exkluzívne zábery pre miestne noviny. Ako to už býva, veci sa skomplikujú, keď na scénu nastúpi atraktívna žena – majiteľka vychyteného manhattanského nočného podniku, do ktorej sa Leon zamiluje a prijíma jej pracovnú ponuku a prosbu zároveň. Má jej pomôcť zdiskreditovať mafiána, ktorý si robí nárok na jej podnik. Leon sa tak púšťa do pátrania na vlastnú päsť a netrvá dlho, kým sa stane nežiaducim...

Príbeh je síce pomerne banálny, ale ak sa prenesiete cez jeho ľahkú predvídateľnosť, plne si aspoň vychutnáte tú vypiplanú atmosféru 40tych rokov so všetkými jej detailmi: dobové newyorské kulisy, štýlové retro kostýmy či neodmysliteľné rekvizity späté s Bernzinim – tučnú cigaru a fotoaparát! Technickej stránke dáva korunku záverečný, do čiernobielej štylizovaný „fotomasaker“.

 

Diabol v modrom (Devil in a Blue Dress, r. Carl Franklin, 1995)

Je horúce leto roku 1948. Prišiel o prácu a čo chvíľa nebude zvládať splácať hypotéku. „Easy“ v tejto neľahkej situácii prijme prácičku vysnoriť, kde sa nachádza priateľka politicky angažovanej osoby. Pátranie sa samozrejme komplikuje a na scéne po vzore chandleroviek pribúda mŕtvol. Keď už je v prípade namočený až po uši a polícia ho dokonca podozrieva z vraždy, niet už cesty späť – musí ísť naplno. Prijíma preto identickú zákazku, ale už od iného objednávateľa a za oveľa väčšie peniaze. Stáva sa z neho súkromný detektív. Príbehom nestrhne a noiristom ani nemá čo zaujímavé ponúknuť: Denzel Washington hrá svoj štandard, jeho voice-over je tuctový, femme fatale nemastná-neslaná a McGuffin nezaujímavý. Čo ale ťahá tento počin do lepšieho priemeru je atmosféra Los Angeles, džezový soundtrack Elmera Bernsteina a vydarená vedľajšia prchká rolička Dona Cheadlea.

 

Mulholland Falls (r. Lee Tamahori, 1996)

Max Hoover (Nick Noltie) je šéfom 4-členného losangeleského policajného oddielu, ktorý na príkaz starostu očisťuje mesto od zločinu. A rozhodne to nerobia v rukavičkách. Krátko na to, ako začnú vyšetrovať brutálnu vraždu mladej ženy Allison, sa objaví film nakrútený samotnou kráskou. Sú na ňom zábery z tajného vojenského priestoru (pripomínajúceho oblasť 51) na skúšku atómových zbraní. Ako amatérske video ďalej odhaľuje, jej milencom bol sám šéf Komisie pre jadrovú energiu. Na zozname jej milencov však nebol jediný. Allisonina tvár je dobre známa aj Maxovi, pre ktorého sa prípad stáva osobným... Príjemná nostalgia za noirovo-gangsterskými rokmi 50tymi je okorenená nukleárnym presahom a nevtieravým humorom (titulné „vodopády“ z úvodu, psychologička). Dobová atmosféra Los Angeles zasa neraz pripomenie najväčšie pecky na poli retro-noiru: Čínsku štvrť a L. A. - Utajené skutočnosti.

 

L. A. – Utajené skutočnosti (L. A. Confidential, r. Curtis Hanson, 1997)

Prvotriedna hollywoodska kriminálka o praktikách losangeleskej polície zasadená do 50tych rokov. Príbeh prostredníctvom troch ústredných detektívov prezentuje tri odlišné prístupy k policajnej práci: učebnicový (Guy Pearce ako Ed Exley), impulzívny (Russell Crowe alias Bud White) a „hollywoodsky“ (Kevin Spacey ako Jack Vincennes). Oscarom ocenený scenár podľa románu Jamesa Ellroya (známeho pokračovateľa príbehov „americkej drsnej školy“) si berie na paškál viacero tém blízkych napr. záverečnej klasike filmu noir Dotyk zla (1958): rivalitu medzi oddelením narkotík a vrážd, nekalé vyšetrovacie praktiky, nelegálne zneužívanie moci, korupciu, drogy, pornografiu... Dobové krimi je tak poctou starým, hard-boiled noirovkám, ale tiež filmom s Veronicou Lake (na ktorej je založená postava Kim Basinger, ktorá za postavu Lynn získala Oscara) a poukazuje na odvrátenú stranu jednak polície, a jednak Hollywoodu.

V Los Angeles 50tych rokov sa odohráva tiež B-čková krimi podľa Jima Thompsona – Život ako ohňostroj (This World, Then the Fireworks; 1997). A o rok neskôr vznikla v produkcii HBO aj televízna adaptácia posledného románu Raymonda Chandlera (po jeho smrti dokončená Robertom B. Parkerom) – Poodle Springs (r. Bob Rafelson). V titulnej úlohe starnúceho Marlowea sa predstavil charizmatický James Caan.

 

Muž, ktorý nebol (The Man Who Wasn´t There, r. Joel a Ethan Coenovci, 2001)

Už snáď ani nemusíme zdôrazňovať, že bratia Coenovci sú v neo-noiri doma. Okrem svojej atmosferickej prvotiny sa s noirovými formami vyhrali v mrazivom, čierno-humornom Fargu a hlavne v kultovej krimi komédii Big Lebowski, kde noirový, chandlerovský príbeh obliekli do satirického kabáta. O poznanie poctivejší a klasickejší noir (v čiernobielej farbe) sa im však podaril o tri roky po „Dudeovi“ v hl. úlohe s presným Billy Bob Thorntonom. Už od otváracích titulkov vrhajúcich tieň, monotónneho príhovoru ústrednej postavy či typickej cigarety v kútiku jeho úst, cítiť pravú noirovú atmosféru. Možno pesimistickejšiu než v ktoromkoľvek inom klasickom noiri. Životom sklamaný a unavený flegmatik Ed Crane je iba kaderníkom, ktorý chcel čistiareň. Štipku šťastia a vzrušenia. Naletel však podvodníkovi a spustil tak kolotoč problémov: vydieranie, vražda, krivé obvinenie, samovražda... Priamočiara pocta filmu noir!

 

Čierna Dahlia (The Black Dahlia, r. Brian De Palma, 2006)

Rok 2006 bol mimoriadne bohatý na dobové post-noiry odohrávajúce sa v 40tych a 50tych rokoch. Vyberáme známy kúsok od De Palmu, ktorý mal k noiru vždy blízko (Výstrel, Carlitova cesta, Femme Fatale). Detektívi Lee (Aaron Eckhart) a Bucky (Josh Hartnett) vyšetrujú vraždu tzv. Čiernej Dahlie, mladého dievčaťa, ktoré prišlo do Hollywoodu za hereckou kariérou, aby tu napokon skončila ako brutálne zavraždená prostitútka.

Snímka vynikne  ľúbivou atmosférou Los Angeles a technickou stránkou (dobové strihové prechody a „noirovo“ bizarné rakurzy kamery), kritika však smeruje na adresu zbytočne zamotaného príbehu a prekvapivo plytko napísaných ženských postáv a ich nezaujímavého stvárnenia (Scarlett Johansson je jednotvárna, Hillary Swank zas prehrávajúca). Forma tak víťazí nad obsahom, ale pre noirových fandov je to stále povinná jazda s nádychom nadštandardu.

Z toho istého roku pochádzajú aj dve hviezdne obsadené retro kriminálky: Zabijaci osamelých sŕdc (Lonely Hearts) s Johnom Travoltom a Hollywoodland s Adrienom Brodym a Benom Affleckom.

 

Prekliaty ostrov (Shutter Island, r. Martin Scorsese, 2010)

Mysteriózny thriller v dobovom, noirovom kabáte. Bostonský záliv, 1954. Dvaja federálni vyšetrovatelia v klobúkoch a baloniakoch prichádzajú na Shutter Island vyšetriť záhadné zmiznutie šialenej chovankyne psychiatrického ústavu, odsúdenej za vraždu svojich troch detí. Scorsese po Taxikárovi opäť vzdáva holt filmu noir (aj keď niektoré „čierne“ elementy sú badateľné aj v rade iných jeho počinov: Špinavé ulice, Po zatváracej dobe, Mys hrôzy, Počítanie mŕtvych). Námet vyšetrovania, nespoľahlivý rozprávač, flashbacky premiešavané s nočnými morami, kamera pracujúca s klaustrofobickými podhľadmi a typická noirová téma prenasledovania traumatizujúcej či temnej minulosti. Scorsese pre navodenie noirovej nálady dokonca pustil svojim hercom jednu z najväčších klasík – Preč od minulosti (Out of the Past, 1947). Vo výsledku namiešal žánrovo atraktívny kokteil hororu, noiru a paranoje typickej pre 50te roky (strach z komunistov a atómovej vojny). Hororovými prvkami môže pripomenúť žánrového kolegu Angel Heart, témou potlačenia nepríjemných spomienok Davida Lyncha (Lost Highway, Mulholland Dr.) a veľkým twistom zasa trochu Nolanove Memento.

 

Vrah vo mne (The Killer Inside Me, r. Michael Winterbottom, 2010)

Zástupca šerifa v malom texaskom mestečku a psychopatický sériový vrah s nenávisťou k ženám v jednej osobe. Charizmatický a desivý zároveň. Taký je Lou Ford (Casey Affleck), žijúci dvojitým životom. Odvážny a kontroverzný retro-noir z 50tych rokov je plný kontrastov, najmä v rovine striedania sa veselých, priam komických scén s explicitným vyobrazením nekontrolovateľného násilia. Navyše, ide o príbeh na motívy Jima Thompsona, osvedčeného autora noirových príbehov (napr. sfilmovaná Čierna séria či adaptácie zo začiatku 90tych rokov – Až sa zotmie, miláčik a Švindliari).

 

V tieni (Ve stínu, r. David Ondříček, 2012)

Praha, rok 1953. Policajný kapitán Hakl (Ivan Trojan) vyšetruje lúpež klenotníctva. Prípad, ktorý na prvý pohľad viac než jasne, prerastá v kauzu, ktorú dostáva na starosť ŠtB a do hry vstupuje záhadný nemecký „kolega“ Zenke (Sebastian Koch). Obžaloba viní židovskú obec ako pašerákov peňazí na podporu sionistického terorizmu Blízkeho Východu. Hakl to však vidí inak a začína pátrať na vlastnú päsť. Čoskoro sa v svojom boji za spravodlivosť ocitá sám a čelí prisilnému protivníkovi. Jeho angažovanosť má za dôsledok rozklad súkromného života. Režisér Ondříček je popri príbehu verný noirovému fetišu, predovšetkým čo sa týka typického outfitu v zložení klobúk-baloniak, častého dažďa, opakujúceho sa rituálu zapálenia cigarety či detailov na točité schodisko.

Na českej scéne bola noirová štylizácia neprehliadnuteľná aj v dobovej krimi Normal (2009).

 

Semi-retro BONUSY

Na záver pripájame „bonusový materiál“ v podobe dvojice noirových filmov, ktoré sa neodohrávajú ani v dobe, kedy klasické filmy noir vznikali (40te a 50te roky), ani v časoch klasického Hollywoodu (koniec 20tych až polovica 60tych rokov) ani v dobe vzniku samotného filmu. Môžeme ich tak preto označiť za tzv. „semi-retro“ noiry.

 

Spomienky na vraždu (Salinui chueok/Memories of Murder, r. Joon-ho Bon, 2003)

Epická kórejská detektívka zachytáva v období rokov 1986-1991 trojicu detektívov na stope sériového vraha mladých žien. Prostredím vidieka a naaranžovaním mŕtvol môže pripomenúť neskoršiu kultovú mini-sériu True Detective I. Frekventovaný dážď ako dôležitý noirový element tu okrem atmosféry zohráva aj dejotvornú funkciu – sériový vrah totiž vraždí spravidla za dažďa (aj kvôli ľahšiemu zahladeniu stôp). Kritika policajnej brutality a miestnych spoločenských pomerov, temná atmosféra a bezútešný koniec – to všetko nenechá diváka chladným.

 

Skrytá vada (Inherent Vice, r. Paul Thomas Anderson, 2014)

Jeden z najdôležitejších súčasných amerických režisérov Paul Thomas Anderson (Čierna krv) sa po svojom debute Gambler (Hard Eight, 1996) vo vôbec prvej adaptácii Thomasa Pynchona znova vracia k formám filmu noir. Jeho „hippie-noir“ pracuje s modelovým námetom súkromného detektíva pátrajúceho po nezvestnej osobe. Režisér rozohráva sofistikovanú, ale zábavnú hru s divákovou pozornosťou. Divák je rovnako dezorientovaný ako večne zhúlený, povaľačský hipisák Doc Sportello (Joaquin Phoenix), ktorý v Los Angeles roku 1970 (mimochodom rok režisérovho narodenia) blúdi labyrintom vyše tucta uletených postavičiek a bizarných situácií. Whiskey nahradili tvrdé drogy, ikonické cigarety zasa joint a kostýmy sú v o čosi veselších farbách. Inak sa ale od 40tych rokov veľa nezmenilo. Skrytá vada je hmlistým príbehom mesta v hlavnej úlohe s atmosférou končiacej doby hippies oháknutou do noirovo-psychedelického šatu. Viac v našej recenzii.

Noirový fenomén sledujte aj na FB fanpage.

2018-05-1515.5.2018 | Michal Šmajda




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
Kuko | The Artist
Preskočíl som ospevné ódy v úvode. Nemôžem to stráviť. Prepáčte, ale nedonutím sa, aby sa mi tento filmový guľáš páčil. ... >
sergeya1996000 | Beowulf
https://docapple.ru/remont-iphone - Đĺěîíň iPhone â Ęđŕńíîäŕđĺ ó äîęňîđŕ Apple, íŕř ńŕéň https://docapple.ru >
V dome musí otec rodiny počuvať aj ženu a deti/hierarchia/- nemôže si robiť po svojom vždy. >
Je to nenormálne super film...odporúčam >