8.0

Filmová recenzia

Pri príležitosti stého výročia od atentátu na Františka Ferdinanda, ktorým sa začala 1. svetová vojna, prebieha na streche luxusného sarajevského hotela televízna debata s odborníkmi aj zástupcami rôznych názorových skupín.

Bol Gavrilo Princip len zmanipulovaný romantik, predobraz dnešných teroristov hodný opovrhnutia, alebo národný hrdina - osloboditeľ? Aj storočie po tejto udalosti sa o tom, zdá sa, dá do krvi pohádať – alebo aj sofistikovane polemizovať. A práve to druhé film Smrť v Sarajeve robí – a nepolemizuje len o dávnej minulosti, ale aj o súčasnom živote regiónu, ktorý si vyslúžil od historikov priliehavú prezývku „európsky sud s pušným prachom“.

V Sarajevskom hoteli Evropa sa chystá udalosť roka. Výročie rozpútania 1. svetovej vojny pritiahlo do mesta významné zahraničné delegácie, vrátane „papalášov“ z Európskej únie či medzinárodných celebrít. Pre riaditeľa Omera je to, zdá sa, posledná šanca, ako sa zavďačiť netrpezlivým veriteľom a zachrániť zadlžený hotel pred definitívnym krachom. Angažovaná televízna redaktorka na hotelovej streche ale o jeho „svetských“ starostiach nič nevie – práve v tom okamihu totiž srdnato oponuje mladému rozhorčenému buričovi, ktorý pochádza z rodiny, kde v každej generácii aspoň jedného chlapca pomenujú po Gavrilovi Principovi.

Slávny francúzsky herec sa zatiaľ vo svojej hotelovej izbe pripravuje na prejav, v ktorom chce okrem európskych osvieteneckých hodnôt pripomenúť aj dôsledne opomínanú genocídu v Srebrenici - smutný dôkaz, že sa „krvavá história 20.storočia v Európe začala aj skončila na Balkáne“. Netuší pri tom, že ho po celý čas nahráva skrytá kamera – vedenie hotela Evropa totiž príkaz dbať na hercovu bezpečnosť pochopilo akosi po svojom.

V hotelovej práčovni sa zatiaľ chystá hromadná stávka nespokojných zamestnancov, ktorí už dva mesiace nedostali výplatu. Asi pod vplyvom všetkých tých zahraničných hostí pozabudli, že žijú v oblasti notoricky preslávenej organizovaným zločinom a nevyberavým násilím. Riaditeľovi kamaráti z miestneho striptízového baru im to ale veľmi radi ručne-stručne pripomenú v temných hotelových garážach. Alebo dokáže celú situáciu zachrániť ambiciózna recepčná..?

Najnovší film oscarového Danisa Tanovića (Zem nikoho) je v podstate komplexná politicko-spoločensko-historická diskusia prenesená do štruktúry hraného filmu. Každá z jeho postáv je akýsi archetyp, reprezentatívna figúrka v schéme postojov, názorov, vzájomne si odporujúcich, ale zároveň sa neoddeliteľne dopĺňajúcich protipólov - či možno skôr čriepkov mozaiky. Najviac z jeho metafor a alegórií iste pochopí divák, ktorý má o moderných dejinách Balkánu aspoň aký-taký prehľad. Aj úplný laik však iste mnohé medzi riadkami prečíta a tiež sa z úst postáv nejednu zaujímavú informáciu dozvie.

Smrť v Sarajeve je skôr dlhometrážnym podnetom na zamyslenie, než klasickým filmom so vzťahovým stromom postáv a ich osudov. Je však nakrútený s poučeným porozumením divákovi – nechýba v ňom ani humor (chvíľami trochu cynický), alebo dokonca nejaká tá ľúbostná iskra – skrátka prvky, vďaka ktorým ho bezbolestne a so záujmom dopozerá (a jeho myšlienky vstrebá) aj divák, ktorý k jeho téme žiadny hlbší vzťah nemá.

Napokon, úvahy, ktoré v ňom zaznejú v skutočnosti ďaleko prekračujú hranice Sarajeva, Bosny a Hercegoviny či Balkánu. Nájdete v nich široké súvislosti, ktorých princípy možno aplikovať aj na mnohé aktuálne udalosti či kauzy, čo sa nemálo dotýkajú nás všetkých.

Smrt u Sarajevu (Francúzsko, Bosna a Hercegovina, 2016, 83 min.)
Réžia: Danis Tanović. Scenár: Bernard-Henri Lévy, Danis Tanović. Hrajú: Snežana Marković, Izudin Bajrović, Vedrana Seksan...

autor Hana Lippová 13.1.2017

Kinema

8.0

Metascore

Diváci

8.5

Ohodnotiť