2.0

Filmová recenzia

Na premiére Babovřeskov 3 sľúbil Zdeněk Troška, že sériu opustí a vyskúša nový námet. A tak doručil novú komédiu, ktorá jeho štýlu celkom sadne a snaží sa osloviť čo najväčší počet divákov. Mamky, babky, ich deti, skrátka všetci by mali byť spokojní a nájsť si v novinke niečo pre seba – ale v snahe uspokojiť všetkých sa výsledok rozpadáva. Skôr ako sa prehupneme cez 60. minútu filmu, už túžite po skorom konci.

Začalo to úradníckym krokom. Jiří Patočka zistil, že za barabizňu na konci mesta neplatí nikto nájomné a keď sa tam bol pozrieť, objavil bláznivú rodinku s tvrdením, že sú skutočne žijúce strašidlá. Tatko je hejkal a straší na počkanie, mama s babkou varia magické elixíry, vodník Bubla topí neborákov, víla Jitřenka okúzli tancom každého a dve deti sa pretĺkajú samovýučbou vďaka dlhoročnému veku. Táto sedmička sa má zrazu zaradiť do spoločnosti: v prvom rade platiť nájomné, v druhom si nájsť prácu. Čo nás privádza k interakcii s reálnym svetom – v mestečku, škole, práčovni alebo divadle vznikajú nečakané momenty.

Filmy Zdeňka Trošky na papieri väčšinou fungujú. Vytvoriť sedem strašidiel podľa veku i zamerania je ľahké. Pridať vekové rozpätie od 10 do 70 rokov a tri generácie korelujú s divákmi. Každý dostane istú porciu, svojho favorita a drží mu palce vo vlastnej sérií scén. Troška s Kališom vytvorili absolútne archetypy, čo sa správajú podľa očakávaní a nedokážete im nič vytknúť. Že hlava rodiny Hugo je tvrdohlavá, manželka Patrícia nechce pracovať, babka chce najmä svätý pokoj, deti odmietajú ísť do školy, vodníkovi je dlho a podľahne civilnému svetu. A víla Jitřenka? Tej stačí dať dva-tri tance v záhrade a muži majú pomútené makovice nadobro.

Lenže po polhodinke sa ukáže nielen základná civilná výzva, t.j. že sa idú strašidlá asimilovať v ľudskom svete (tie ochotné). Funguje čiastočne, rozdelenie na dva tábory je akceptovateľné; súčasne produkuje kopu nutných scén: deti nechcú ísť do školy, Patrícia medzi ľudí. Kultivovaný vodník ohúri civilné dámy. Hugo ide na úrad práce. Všetko je predvídateľné a keď máte posúdiť výslednú kvalitu scén... srdce neplesá, ale smúti. Chýbajú vtipy. Nie sú tu dobré pointy. Ak ste videli ukážku, odškrtávate si repliky. Čo je najhoršie – nič lepšie nepríde.

Začiatok má šmrnc, keď sa usilovný úradníček snaží nanominovať do zámku, presadiť zákon, podpísať zmluvu a vznikajú dobré strety dvoch svetov i postáv. Lenže keď sa okamžite zamiluje do Jitřenky, nastupuje povinná jazda aj pre neho. No jasnéééé, komu inému by padol do oka? Paradoxne, hoci vám tá dvojica hercov spočiatku nemusí sadnúť, do konca sa profiluje ako znesiteľnejšia. Mnohí totiž na plnej čiare prehrávajú a je to očividne

Troškove vedenie hercov. Najviac to vidieť u Petra Nárožného, ktorý svojou dikciou paroduje zrejme sám seba – málo viet povie normálne, vkladá prehnané gestá, až čakáte, že sa začne trieskať o zem od vytŕženia. Podobne funguje Tereza Bebarová, ktorej postava nevie ani normálne chodiť. Carmen Mayerová dostala aspoň pár dobrých vtipov, jej dcéra Tereza Kostková má podobne vtipné kreácie, no na časť filmu zdrhne preč.

Stret magických postáv s civilným svetom po čase pominie. Sme vystavení mnohým scénam, kde robia deti neplechu typu dvojníkov riaditeľov, učiteľky a spolužiakov, čo ponúka akurát Václavovi Postráneckému šancu byť na scéne dvakrát. Raz to zaujme, tretí či štvrtý raz už nie. A Troška recykluje ďalej. Vodník nevie hrať na husle, ale strašne sa snaží.

Deti chcú byť čoraz viac cool, takže sa obliekajú a rozprávajú ako dnešná mládež (škoda, ich pôvodné vyjadrovanie bolo aspoň vtipné). Stará mama nechce letieť preč, ale Jirka jej namontuje spätné zrkadlo a GPS na metlu – a zrazu je pripravená fičaaaať! Vrcholom je posun v druhej polovici, kedy už civilná línia nestačí, takže sa tu objaví dáky upír z Temešváru a chce rozvrátiť rodinu...

Keď si myslíte, že sú Strašidlá rodinnou komédiou, zmetú vás chlipné narážky režiséra (chce vždy chrápať s najkrajšou herečkou), otvorená nevera vo famílií a znásilnenie mamy v podobe mačky, na ktorú skočí kocúr. Nooo, nechcel by som asi 8-ročnej ratolesti vysvetľovať kontext. Je to zbytočný vtip, ktorý sem ani nepasuje.

Zatiaľ čo Sezn@mka bola prototyp nie príliš podareného, no predsa zábavného filmu, Strašidlá sú presný opak. V druhej polovici filmu sa pozerám na hodinky každé štyri minúty a krotím pôvodne minimálne očakávania. Dobrý námet sa rozpadol v zlom prevedení.

Strašidlá (ČR, 2016, 113 min.)
Réžia: Zdeňek Troška. Scenár: Jiří Kos, Zdeněk Troška, Marek Kališ. Hrajú: Bronislav Kotiš, Tereza Kostková, Jiří Dvořák, Vladimír Polívka, Carmen Mayerová, Sara Sandeva, Tereza Bebarová, Matěj Hádek, Karel Dobrý, Anna Polívková...

autor Michal Korec 23.8.2016

Kinema

2.0

Metascore

Diváci

Ohodnotiť