Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Udalosti > Prichádza ďalšia zlatá éra anime?
La Danseuse
Patriots Day
Monster Trucks
Sleepless

PRICHÁDZA ĎALŠIA ZLATÁ ÉRA ANIME?

Na 42. ročníku Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti sme sa pri príležitosti blížiaceho sa uvedenia filmov Cesta do fantázie a Chlapec vo svete príšer v slovenskej ...
Na 42. ročníku Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti sme sa pri príležitosti blížiaceho sa uvedenia filmov Cesta do fantázie a Chlapec vo svete príšer v slovenskej ...

Na 42. ročníku Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti sme sa pri príležitosti blížiaceho sa uvedenia filmov Cesta do fantázie a Chlapec vo svete príšer v slovenskej kinodistribúcii, stretli s Luděkom Rájeckým, s ktorým sme diskutovali o oboch filmoch, histórii anime a súčasnom stave japonskej animácie. Luděk Rájecký sa živí ako programátor, ale anime sa venuje už 12 rokov. Od roku 2007 prednáša na českých “conoch” o najrôznejších témach. Vo voľnom čase sa tiež venuje tvorbe AMV, kresbe komiksov, fanartu, písaniu a ďalšej tvorbe spojenej s Japonskom.

V najbližšom období prídu do kinodistribúcie dva japonské animované filmy – Cesta do fantázie a Chlapec vo svete príšer. Zlepšuje sa v súčasnosti situácia na trhu ohľadom distribúcie japonských titulov?

Musím sa priznať, že do českej a slovenskej distribúcie až tak nevidím. Sledujem predovšetkým anglický trh. Celosvetovo, a časom to bude pravdepodobne platiť aj pre českú a slovenskú distribúciu, sa však situácia zlepšuje. Japonský trh bol dlhé obdobie viac-menej uzavretý a pokiaľ sa na západ aj niečo dostalo, neboli to filmy vyložene japonské. Štúdio Ghibli napríklad nevytvára typické mainstreamové anime, ktoré sa bežne objavuje v japonskej distribúcii a navyše oni sami mieria na západný trh a západných divákov. Tak trochu sa to týka aj Mamora Hosodu a možno by bolo zaujímavé, keby sa do bežnej distribúcie dostali tituly, ktoré sú vyložene cielené na japonského diváka. V Amerike sa to už deje a navyše tam tieto tituly, napríklad od štúdia Shaft, vychádzajú súbežne s japonským trhom. Pravdepodobne aj preto, že sme menší trh, sa to ku nám ešte nedostalo.

Čo sa týka návštevníkov „conov“ a „otaku“ komunity na Slovensku a v Česku, myslíte si, že tvoria dostatočne veľkú skupinu na to, aby dokázali výrazne zasiahnuť do návštevnosti týchto titulov?

Samotné anime je dnes už príliš rozsiahle. Posledný titul, ktorí videli všetci „otaku“ a výrazne zasiahol celú komunitu, bol v roku 2006 seriál Suzumija Haruhi. Od tej doby sa komunita profiluje rôznymi smermi. Existuje mainstream a alternatíva a je ťažké zasiahnuť úplne všetkých. Tá komunita je však pomerne veľká. Posledný Animefest navštívilo viac ako 4000 ľudí. Môžeme odhadovať, že tam neboli úplne všetci českí fanúšikovia, avšak všetkých 4000 ľudí do kina zasa nepríde. Na Slovensku by sa tá návštevnosť mohla pohybovať niekde okolo 1000 ľudí, ale presne zmapované to nemám. (Slovákov, ktorí sa definujú ako Otaku, je podľa počtu lajkov facebookovej skupiny Otaku.sk cca 4000, pozn. red.)

Cestu do fantázie a Chlapca vo svete príšer spája viacero prvkov, napr. vyrovnávanie sa s dospievaním, kombinácia „mýtického“ a „reálneho“ a pod. Neskúsili by ste porovnať obidva filmy alebo popísať aké posuny u Hosodu nastali? Je napríklad Hosoda bližší k tej typickej anime tvorbe?

U Hosodu je vidieť väčšie zameranie na japonský folklór, cez využívanie typicky japonských „príšer“, zatiaľ čo u Mijazakiho sú jednotlivé postavy univerzálnejšie a niektoré aj viac európske. Súčasne je Chlapec vo svete príšer doslovnejší a menej abstraktný. Z toho tiež vyplýva, že mnohí diváci ani po rokoch nevedia interpretovať niektoré prvky vo filme Cesta do fantázie. V Japonsku je dodnes filmová a seriálová tvorba oddelená, pokiaľ samozrejme nehovoríme o niektorých celovečerných špeciáloch vychádzajúcich zo seriálu. V súčasnosti sa už táto hranica stiera, zvlášť v porovnaní s Mijazakim, ktorý sa vyslovene snažil odlišovať od bežného anime realistickosťou kresby.

Vy sa tu na LFŠ zameriavate aj na históriu anime. Nemohli by ste aspoň stručne načrtnúť nejaké „obdobia“ a dôležité diela, ktoré by nemali ujsť pozornosti žiadneho fanúšika filmu?

Vznik animovaného filmu pred 2. svetovou vojnou je pomerne podružný. Po 2. svetovej vojne prišiel Osamu Tezuka, ktorý vychádzal z Disneyho a následne od neho Disney spätne prevzal niektoré prvky. Mimoriadne vplyvný bol neskôr Go Nagai, ktorý ustanovil celú radu rôznych klišé a vytvoril niekoľko nový žánrov. Jeho seriál Mazinger Z je v žánri mecha napríklad vplyvný dodnes. V 70. a 80. rokoch následne nastal Zlatý vek anime, či už hovoríme o vzniku štúdia Ghibli alebo filmoch ako Akira či Krídla Honneamise. Oba filmy však stoja aj za koncom tejto éry, keďže boli mimoriadne drahé a ich predajnosť nedosahovala dostatočne vysoké čísla. Ameriku v tom období výrazne zasiahli aj seriály Dragon Ball a Sailor moon. Mnohé štúdia boli následne zavreté, čo súvisí aj s krízou japonskej ekonomiky. Darilo sa len Mijazakimu, ktorého Doručovacia služba slečny Kiki, bola v tom období najzárobkovejším japonským animovaným filmom všetkých čias. Tento útlm trval až do polovice 90. rokov, kedy záujem o anime opäť odštartoval seriál Neon Genesis Evangelion, subžáner mecha a v nultých rokoch i nástup počítačov a lacnejších animačných techník.

Niektorí kritici hovoria o kríze japonského filmu, ktorá súvisí so situáciou v štúdiu Ghibli (Mijazaki a Takahata ukončujú svoju kariéru a nemajú „dôstojného nástupcu“), smrťou Satošiho Kona, ale aj s vysokým vekom významných solitérov ako Mamoru Ošii, Rintaró a pod. Je situácia skutočne taká tragická?

Nemyslím si, že situácia je taká tragická. Filmy vychádzajúce zo seriálov sú lepšie ako si mnohí myslia a navyše môžeme vidieť aj filmy nastupujúcej generácie, ktorú reprezentuje práve Mamoru Hosoda, ale aj Makoto Šinkaj. Tí majú za sebou už viacero celovečerných filmov. Je však pravda, že absentuje stredná generácia začínajúca v 90. rokoch, kam patril Satoši Kon. Aktívny je akurát Hideaki Anno, ale ten sa už 20 rokov venuje Evangelionu a teraz prešiel ku hranému filmu o Godzille. Štúdio Ghibli napríklad malo pred nedávnom aj nomináciu na Oscara za Príbeh o princeznej Kaguji, ale po komerčnej stránke bol film sklamaním. Sklamanie je však vidieť napríklad u Mijazakiho. Je sklamaný kam smeruje anime scéna, že sa robia trópy pre trópy, že tvorcovia medzi sebou nekomunikujú a že nereagujú na problematické témy.

A čo sa týka seriálovej tvorby?

Mimoriadne progresívne je napríklad štúdio 4°C a potom je tu i štúdio Shaft, ktoré osciluje medzi progresívnosťou a fan servisom. Tam to má všetko pod palcom Akijuki Šinbó, ktorý je perfekcionista a kontroluje všetky výstupy. Okrem Shaftu sú ešte najvýznamnejšie Kjoto Animation a Madhouse. Kjoto Animation napríklad bude mať tento rok aj film Koe no Katači, ktorý bude o nemom dievčati a chlapcovi, ktorý ju na strednej škole šikanuje a ich následnom vzťahu. Čítal som mangu, takže od toho filmu si sľubujem veľmi veľa. Štúdio Madhouse, ktoré sa zameriava skôr na akčné veci, má zaujímavé spracovania veľkých máng, napríklad Ore Monogatari.

Je v súčasnosti niektorý film alebo seriál taký vplyvný ako bol v minulosti Neon Genesis Evangelion, Akira alebo Naušika z veterného údolia?

V súčasnosti to kvôli veľkej rozmanitosti ani možné nie je. Veľký skok bol v roku 2006 – 2008, kedy sa zistilo, že light-novely sa veľmi dobre adaptujú do animovaných seriálov. Posuny však prebiehajú skôr na úrovni jednotlivých žánrov. Anime je moc široké, aby ho niekto zasiahol ako celok.

Nemôže vďaka tej veľkej rozmanitosti práve teraz nastať nejaká ďalšia zlatá éra anime? Najmä čo sa týka distribúcie do západných krajín?

Mám pocit, že to už nastalo. Nedeje sa to však formou klasickej distribúcie, ktorá už tak trochu umiera. Napríklad veľké americké DVD firmy ako ADV films už zanikli. Ich model bol totižto neudržateľný. V Japonsku predávajú spoločnosti svoje filmy a seriály za veľmi vysokú cenu. Kupuje si ich len “malá” skupina fanúšikov, ktorá ich vníma ako zberateľské kúsky. To je pre západného človeka nereálne. Ceny sa pohybujú okolo 70 € za Blu-ray a 40 € za DVD s dvomi časťami seriálu. Pár tisíc kusov tak pokryje náklady na seriál a pokiaľ sa predajnosť pohybuje v číslach cez 10 tisíc kusov tak je to fantastický úspech a automaticky to zaručuje vznik pokračovania. V Amerike boli tie DVD lacné a spoločnosti nedokázali predať dostatočný počet kusov. Neskôr sa pokúšali o kombinované verzie, ale tento model im tiež nevyšiel. V jednom období to dokonca spôsobilo v Japonsku problém, keď si ľudia začali hromadne objednávať DVD z Ameriky, pretože boli lacnejšie. Dnes sa ukazuje, že cesta smeruje cez streaming. Náklady na stream a ľudí, čo to otitulkujú sú pomerne nízke v porovnaní s výrobou DVD. V Amerike už existujú zmluvy na simultasking do angličtiny. Napríklad spoločnosť Crunchyroll sa stále rozširuje a má veľmi veľké pokrytie. Ľudia si tak mohli pozrieť anime s anglickými titulkami hneď ako vyšlo v Japonsku. Dnes má Crunchyroll už okolo 700 tisíc platiacich odberateľov. Český trh je malý a je otázkou či sa oplatí robiť preklady, keď si to časť ľudí pozrie v angličtine.

A nebude problém aj v tom, že v Amerike i v Japonsku sú zákony týkajúce sa nelegálneho sťahovania nastavené prísnejšie?

Nemyslím si to, pretože aj v Amerike funguje množstvo fansubových stránok. Tam je skôr problém, keď sa niekto trafí do veľmi veľkých vecí a aj vtedy je to skôr o dohode. Crunchyroll bol dlhú dobu nelegálny a dostal dokonca aj upozornenie, aby skončil s nelegálnym streamingom. Potom však podpísal zmluvu s Tokio Entertainment a stal sa oficiálnou, legálnou streamovacou stránkou. Je otázkou či to príde aj do Česka a na Slovensko. Streaming nie je príliš drahý, takže tá možnosť tu je. U nás máme napríklad Shirai.cz, ktorá nie je práve legálna a ani príliš kvalitná. Cesta by však mohla viesť skôr cez anglický trh, pretože komunikácia s Japoncami je strašne zložitá. Ako prednášateľ som v kontakte s organizátormi z Animefestu a Akiconu a vidím aký je to problém. Častokrát nereagujú, alebo reagujú neskoro, dávajú príliš vysoké ceny, pretože očakávajú veľký festival atď.

2016-08-055.8.2016 | Marcel Šedo




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
Smirnovanat | Beowulf
ĎĐÎÄÂČĆĹÍČĹ ŃŔÉŇÎÂ ÎŇ ĎĐÎÔĹŃŃČÎÍŔËÎÂ Ń ÎĎŰŇÎĚ ÎŇ 10 ËĹŇ. " Đŕáîňŕĺě ń óěîě, ăîâîđčě ęŕę ëţäč, äŕĺě ďîëüçó, äîńňčăŕĺě đĺç... >
? >
D-A L I E N-SK | Všetko alebo nič
A koľko je dnes vonku intelleguánov a femifašistiek keby to "normálny" ľudia vedeli. Pchaaa...Ani vonku by nechodili ;-... >
D-A L I E N-SK | 42 filmov roka 2017
Nudu máš doma zlatúúúšššik ;-). >
>
Sector.sk
>
Kinema.sk
>
Plnehry.sk
>
Onlinehry.sk
>
Funny.sk
>
Zvonenia.sk
>
Pikosky.sk
>
Rozpravky.sk
>
Titulka
>
Recenzie
>
Premiéry
>
Novinky
>
DVD
>
TV
>
Rebríčky
>
Databáza
>
Filmové trailery
>
Podcasty
>
Slovenské filmy
>
Udalosti
>
Preview
>
RSS články
>
RSS novinky.
>
Lacné Letenky
>
AutoOlymp.sk
>
Pricemania.sk
>
Superdeal.sk
>
Filmy
>
info@kinema.sk
>
Všetky práva vyhradené.
copyright 2001 - 2017
Sector s.r.o.
ISSN 1336-4197