FÚSI

Fúsiho príbeh je presvedčivo dojímavý aj nenútene vtipný. Jeho hlavný aktér, samozrejme, je tak trochu tragikomická postavička. Film si z neho ale rozhodne nestrieľa a rovnako ho netlačí ani do pozície vysloveného „tragéda“. V skutočnosti má s týmto nemotorným dobrákom oveľa viac problémov jeho okolie, než má on sám – či už so sebou, alebo inými. To z neho robí veľmi ľudského a sympatického hrdinu, do ktorého sa ľahko vžijete aj v prípade, že vás príroda neobdarila nijako nadpriemernou empatiou. Gunnar Jónsson získal za svoje stvárnenie tohto krehkého obra hereckú cenu z festivalu Tribeca a pokojne by tých ocenení hádam mohlo byť aj viac.

Fúsi určite nie je žiaden „veľkofilm“ pre divácke masy, nedá sa ale neoceniť ľahkosť a zrozumiteľnosť, s ktorou je nakrútený. Žiadne artové experimenty s výrazovými prostriedkami, nijaké scenáristické piruety okolo horúcej kaše. Skrátka „len“ zaujímavý príbeh o nevšednom chlapíkovi nakrútený čo najpríjemnejším spôsobom. Tak málo, a pritom tak veľa.

S akým pocitom z kina budete z Fúsiho odchádzať napriek tomu len ťažko predpovedať. Iste sa na viacerých scénach prinajmenšom pousmejete (crème brullé robený letlampou, Fúsiho hodiny country tanca…) a zo samotného Fúsiho na vás dýchne kus hrejivej “človečiny” a optimizmu. Chvíľami však jeho melanchólia prerastá až do ťaživo—depresívnej polohy, kedy budete pripravení na tie najdrastickejšioe zvraty. Akékoľvek očakávateľné klišé však film vždy nonšalantne zaženie nejakým originálnym a predsa celkom realistickým rozuzlením.

S trochou optimizmu hádam možno dúfať, že vo vás Fúsi aspoň na tých 94 minút svojej stopáže celkom nenásilne prebudí niečo pozitívne. Budete totiž z celého srdca držať palce a priať šťastie a lásku chlapíkovi, ktorého by ste ešte včera možno sami považovali za čudného úbožiaka.

Fúsi (Dánsko/Island, 2015, 94 min.)
Réžia: Dagur Kári. Scenár: Dagur Kári. Hrajú: Gunnar Jónsson, Ilmur Kristjánsdóttir, Sigurjón Kjartansson, Franziska Una Dagsdóttir, Margrét Helga Jóhannsdóttir