Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Zaujímavosti > TOP 5: Martin Scorsese
Junction 48
Bacalaureat
Inferno
Rodinný film

TOP 5: MARTIN SCORSESE

V kinách čoskoro bude vyvádzať Vlk z Wall Street (a to doslova), ktorý podľa prvých ohlasov ašpiruje na jeden z režisérových najlepších filmov vôbec. Aj preto sme sa pokúsili ...
V kinách čoskoro bude vyvádzať Vlk z Wall Street (a to doslova), ktorý podľa prvých ohlasov ašpiruje na jeden z režisérových najlepších filmov vôbec. Aj preto sme sa pokúsili ...

V kinách čoskoro bude vyvádzať Vlk z Wall Street (a to doslova), ktorý podľa prvých ohlasov ašpiruje na jeden z režisérových najlepších filmov vôbec. Aj preto sme sa pokúsili vypichnúť 5 majstrovských kúskov žijúcej režisérskej legendy. Áno, päť a nie desať, aby bol zoznam čo najsilnejší a najkvalitnejší. Dominuje mu režisérova plodná spolupráca s dlhoročným dvorným hercom Robertom De Nirom. Tento prehľad tak pokojne môžeme nazvať aj “TOP 4: Scorsese & De Niro + jeden bonus”.

V Scorseseho tvorbe má už neodmysliteľné miesto aj jeho “nový herec” Leonardo DiCaprio. Ak by sme zostavili klasickú desiatku, určite by sme neobišli ani spoločné počiny Mártyho & Lea (minimálne Gangy New Yorku či Letca). Uvidíme, ako vysoko časom zaradíme Scorseseho novinku - dekadentnú komédiu z prostredia veľkých financií.

 

Taxikár (Taxi Driver, 1976)

Scorseseho prvá snímka, ktorá sa zaradila do zlatého fondu svetovej kinematografie. Vojnový veterán Travis Bickle (Robert De Niro), poznačený post-traumatickým syndrómom z Vietnamu, je sužovaný samotou a nespavosťou. Frustrovaný zo svojej neschopnosti plnohodnotne sa zaradiť späť do spoločnosti prijíma prácu nočného taxikára. Naivné humanistické ciele („očistiť ulice od všetkej tej špiny“) a vnútorná nevyrovnanosť ho privádzajú k vyšinutej rebélii...

Značne násilné, pochmúrne a depresívne dielo, v ktorom sotva nájdete emócie. Taxikár žánrovo osciluje na rozhraní neo-noiru (atmosféra zadymeného nočného New Yorku, melancholické jazzové tóny Bernarda Herrmanna) a psychologickej drámy. Nie je to príbeh len o nočnom NY, nebezpečnej práci taxikárov a povojnových psychických následkoch. Scorsese a scenárista Paul Schrader v prvom rade vykresľujú jednotlivca, vpadajúceho z jednej vojny do druhej. Do vojny psychickej, v ktorej čelí samote a spoločnosti, do ktorej sa nedokáže znova začleniť.

„V noci vychádzajú všetky zvieratá – kurvy, pasáci, buzeranti, díleri drog, narkomani. Zvrátení, podplatiteľní. Jedného dňa príde skutočný dážď a zmyje všetku tú špinu z ulíc. Prechádzam to. Vozím ľudí do Bronxu, Brooklynu a Harlemu. Je mi to jedno. Nerobím rozdiely. Niekto áno. Niekto robí. Niekto nezoberie ani černocha. Ja nerobím rozdiely.“ (Travis Bickle)

 

Zúriaci býk (Raging Bull, 1980)

Výsostne autorské a osobné dielo. Čiernobiela snímka s prívlastkom „najlepší boxerský film všetkých čias“ zďaleka nie je (len) o boxe. Režisér, na pokraji psychického zrútenia a chystajúc sa do predčasného filmového dôchodku, bol v domnienke, že robí svoj posledný a zároveň vrcholný film. K tomu všetkému mu bol príbeh slávneho boxera tak blízky a osobný, že ho chcel mať dokonalý. Nezabúdajme, že práve tu išlo o prvú spoluprácu kultovej trojice Scorsese-De Niro-Pesci.

Priam animálny De Niro exceluje ako svetový šampión v strednej váhe. Jeho Jake La Motta je tvrdý chlap s tvrdými päsťami, no ešte tvrdšou hlavou. Nepozná športovú taktiku – jeho trénerom je nálada a vášeň. Ring sa stal jeho bútľavou vŕbou, ktorú nenašiel v manželke. Láska k nej však prerástla do chorobnej žiarlivosti a k úplnej strate hraníc medzi boxom a osobným životom: praktiky z ringu si nosil domov, naopak pocity a starosti zo súkromného života prenášal do ringu. Scorsese priviedol De Nira – ktorý pre túto úlohu nabral 20 kíl a trénoval so skutočnými boxermi – k zaslúženému Oscarovi. Výnimočný a surový titul o tom, ako vidieť to, čo sme pred tým nevideli.

„Tak Farizeji po druhýkrát zavolali človeka toho, ktorý býval slepý a povedali mu: Vzdaj chválu Bohu. My vieme, že človek len hriešnik je. A on aj odpovedal: Či hriešnik neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz už vidím.“ (Evanjelium sv. Jána,  kapitola 9., 24-25).

 

Posledné pokušenie Krista (The Last Temptation of Christ, 1988)

Scorsese tento raz o asi najznámejšej postave histórie ľudstva. Kontroverzná grécka kniha Nika Kazantzakisa oslovila režiséra natoľko, že jej filmové spracovanie presadil u štúdia Universal za skutočne nízky rozpočet 7 mil. $. Príbeh pojednáva o duševne rozpoltenom a pochybujúcom Ježišovi Kristovi. Pochybuje sám o sebe, vzpiera sa poslaniu, ku ktorému bol predurčený Bohom. Ako sám hovorí, vzpiera sa predovšetkým zo strachu. Keď sa konečne odhodlá, zisťuje, že nie je neomylný. Ani na samotnom kríži ešte nie je plne presvedčený o svojej obete a o tom, či si vybral správne. Až v sne, v ktorom podľahne Satanovmu pokušeniu a prežije zvyšok života ako obyčajný človek, sa definitívne presvedčí, že je a chce byť Mesiášom. V úlohe Ježiša sa predstavil Willem Dafoe, presvedčivo vystihujúci rozporuplnosť židovského kráľa: detskú zraniteľnosť a bezbrannosť strieda blažený úsmev, po bojovom chovaní s nádychom nadpozemskosti zasa prichádzajú chvíle vyčerpania.

To, že uvedenie filmu sprevádzali zákazy a cenzúry (najmä v Turecku, Mexiku či Argentíne) a jeho obsah vyvolal náboženské nepokoje a hrozby bombových útokov na kiná, asi nemusíme nijako zvlášť zdôrazňovať. Scorseseho fiktívna biblická snímka je bezosporu pôsobivá a môže byť myšlienkovo obohacujúca ako pre ateistov, tak pre veriacich, ktorých obsah samozrejme môže provokovať.

„Bože! Boh ma miluje, viem to. Chcem, aby prestal. Neznesiem tu bolesť. Tie hlasy a tú bolesť.  Chcem, aby ma nenávidel. Bojujem s ním. Robím kríže, aby ma nenávidel. Chcem, aby si vybral niekoho iného. Chcem ukrižovať všetkých tých jeho Mesiášov.“ (Ježiš)

 

Mafiáni (Goodfellas, 1990)

Štýlový prierez života mafiána: od tínedžerských rokov, cez postupný vzostup (vrátane „povinnej jazdy“ v podobe 4-ročného väzenia), bohémstvo a zákonitý pád. Scorsese mapuje životnú cestu Henryho Hilla naprieč troma dekádami: od r. 1955 až po začiatok 80tych rokov. Možno tvrdiť, že až tu Márty priviedol svoj rukopis (trademarky ako voice-over, dlhé zábery, dokumentárna dôveryhodnosť, dobový soundtrack, spomalený alebo zamrznutý záber, pochmúrna atmosféra, násilie a čierny humor; či témy viny a odpustenia, hľadania životného poslania či odvrátenej strany ľudskej povahy) - ktorý už konštituoval vo svojej prvej gangsterke Špinavé ulice z roku 1973 - do dokonalosti. A presne v týchto koľajách pokračoval v Kasíne!

Pre Mártyho je typická aj špecifická práca s hercami. V prípade Mafiánov je najzaujímavejšou hereckou zložkou geniálny Joe Pesci, ktorý si právom vyslúžil Oscara. Jeho večne nasrdený a psychopatický Tommy DeVito zažiaril vo viacerých kultových scénach: číslo „Ako myslíš, že som smiešny?!“, scéna nočnej večere u jeho mamy či stupňované atakovanie čašníka Spidera počas kartovej partičky. Mimochodom, niekto rátal a v jeho podaní narátal až 200-krát slovo „fuck“!

„Ako myslíš, že som smiešny?... Myslíš spôsob, ako rozprávam? Čo? Ako smiešny, čo je na tom smiešne?... V akom zmysle som smiešny? Smiešny ako klaun? Bavím ťa? Som tu kur**, aby som ťa zabával? Ako myslíš smiešny, v akom zmysle?... Ako som kur** smiešny? Čo je kur** na mne také smiešne? Povedz mi, čo je smiešne!“ (Tommy DeVito)

 

Kasíno (Casino, 1995)

Ďalší, takmer 3-hodinový mafiánsky opus s dvojkou De Niro & Pesci + s na Oscara nominovanou Sharon Stone. Scorsese majstrovsky vykreslil chod kasína a fungovanie organizovaného zločinu napojeného naň. V centre diania je trojica silných charakterov: bývalý bookmaker, teraz šéf veľkého kasína Sam "Ace" Rothstein, jeho pravá ruka – výbušný gangster Nicky Santoro a divoká hazardná hráčka Ginger. Geniálne precízna réžia a famózny herecký koncert ústrednej trojky.

Pre mnohých, Mártyho zatiaľ posledný majstrovský film, vrchol jeho rozprávačského umenia. Naopak, niekoho zasa možno prekvapí, že sme Scorseseho (zúženú) TOP-ku ukončili už v roku 1995, a to aj napriek tomu, že režisér odvtedy nakrútil viaceré oceňované tituly: výpravné Gangy NY, technicky dokonalého Letca, cinefilského Huga či vôbec svoju prvú oscarovku - modernú gangsterku Na druhej strane.

„V kasíne platí základné pravidlo: udržať ich pri hre a neustále ich vracať k stolu. Čím dlhšie hrajú, tým viac prehrajú. Nakoniec z nich dostaneme všetko. V kasíne každý niekoho stráži. Pretože odkedy sa hráči usilujú o to, aby zruinovali kasíno, krupiéri ich musia strážiť. Bankári dohliadajú na krupiérov, obsluha stolu stráži bankárov, vedúci herne strážia obsluhu stolu, vedúci zmeny dohliadajú na vedúcich herne, manažér kasína dohliada na vedúcich zmeny. A ja strážim manažéra kasína a oko na nebi stráži nás všetkých.“ (Sam "Ace" Rothstein)

Od Kasína už asi nič tak dobre pán režisér neprerozprával. Zmení na tom niečo Vlk z Wall Street? Stane sa Scorseseho najlepším filmom od roku 1995? Čaká nás akási burzová variácia na Kasíno? To sa dozvieme už vo štvrtok 16. januára!

2014-01-1515.1.2014 | Michal Šmajda




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
super ked chodia do kina tupci z alkoholom a ešte su aj ožratý......gratulujem >
Film sa mi páčil už teraz sa teším na pokračovanie kedže toto bude trilogia celkovo spracovanie a aj príbeh bol super te... >
Film je to dobrý oplatí sa pozrieť akčný je viac než dosť >
>
Sector.sk
>
Kinema.sk
>
Plnehry.sk
>
Onlinehry.sk
>
Funny.sk
>
Zvonenia.sk
>
Pikosky.sk
>
Rozpravky.sk
>
Titulka
>
Recenzie
>
Premiéry
>
Novinky
>
DVD
>
TV
>
Rebríčky
>
Databáza
>
Filmové trailery
>
Podcasty
>
Slovenské filmy
>
Udalosti
>
Preview
>
RSS články
>
RSS novinky.
>
Lacné Letenky
>
AutoOlymp.sk
>
Pricemania.sk
>
Superdeal.sk
>
Filmy
>
info@kinema.sk
>
Všetky práva vyhradené.
copyright 2001 - 2016
Sector s.r.o.
ISSN 1336-4197