CINEMATIK 2012 A TÉMA (U)VÄZNENIA

Francúzske filmy prebili western

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že 7. ročník Cinematiku s neoficiálnym heslom „Statočnosť!“ bol westernový, nie je to úplne tak. Áno, marketing šiel cez tento starý americký žáner. Festivalový cool plagát s mladým Clintom Eastwoodom, zvučka, „sieťka“ na predaj ako aj polnočná sekcia Za hranicou kultu sa síce niesli v znamení westernu, no dvom sekciám úradovala francúzska kinematografia: vzácna sekcia Francúzsky film noir, ktorá ponúkla 8 „čiernych“ kriminálnych kúskov z 50tych až 80tych rokov a profil francúzskeho režiséra Rešpekt – Leos Carax. A nezabúdajme, že tohtoročná Edícia Cinematik bola venovaná práve francúzskemu noiru a víťaznou snímkou je francúzsky The Artist.

Blade Runner a Alphaville v jeden večer

Utorok večer sa niesol v znamení neo-noiru, presnejšie tech-noiru (hybrid kombinujúci žáner science fiction a film noir). V rámci tajného kina Secret Cinematik sa v prírodnom amfiku niečo po 20tej uvádzal Scottov Blade Runner Final Cut (počasie vyšlo na výbornú: nebolo príliš chladno + hviezdna obloha) a o hodinu na to sa v priľahlom Dome umenia premietal Godardov Alphaville. Zostáva len konštatovať, že vzácna to kombinácia vidieť dva, snáď najznámejšie futuristické noiry v jeden večer vo festivalovej atmosfére. Godard so skĺbením sci-fi a noiru predbehol Scotta o 17 rokov a jeho anti-utopistický Alphaville sa považuje za akéhosi európskeho predchodcu Blade Runnera.

Rok stagnácie?

Tento ročník však možno nazvať aj rokom stagnácie. Minulý rok priniesol viaceré novinky či menšie zlepšováky: založenie vlastnej knižnej Edície Cinematik, pravidelný festivalový hlásnik, premietanie v prírodnom amfiteátri hneď oproti dejisku festivalu v spolupráci s portálom PNky.sk alebo projekcie o 23tej aj v Dome umenia. Tento rok boli prakticky jedinými novotami programová aplikácia Cinematik pre mobily a sekcia Petra Konečného Zakázané filmy. Pravda, netreba zabudnúť ani na kvasinkový pivný špeciál v Cinematik bare!

Skromnejší rozpočet sa odrazil aj na poslednom, siedmom premietacom dni, kedy sa vo Fontáne odpremietali už iba dva víťazné filmy a festivalové centrum – Dom umenia a blízke okolie, bolo úplne bez života. Taktiež program sprievodných podujatí v zložení seminár-výstava-prednáška-platený koncert bol chudobnejší než po zvyšné ročníky. Zároveň prvý raz chýbal hraný spot festivalu. Nahradila ho zvučka Ondreja Rudavského.

Spomenúť tiež treba, že tomuto ročníku chýbali zvučné ťaháky v podobe slovenských predpremiér. V nedávnej minulosti takými „hajlajtmi“ boli napríklad komerčná dvojka District 9 - Nehanební bastardi či minulý rok artovejšie kúsky ako Melanchólia a Strom života.

Cinematik ako dobrý produkt

Je nutné konštruktívne poznamenať, že kým ročník čo ročník Cinematik svoju laťku permanentne zvyšoval, tento raz úroveň z minulého roka nepreliezol. No čo je dôležité: ani nepodliezol. Udržal si úroveň aj smerovanie. Ako stály návštevník musím napísať, že so Cinematikom je to ako s dobrým produktom: pri prvej „skúšobnej“ návšteve vyvolá túžbu opakovanej návštevy. A to je dôležité! Pri dnešných neprajných časoch taký dobrý kultúrny „produkt“ totiž nie je žiadna samozrejmosť. O rok by ste ho už mali skúsiť – a zažiť – aj vy! Nebudete ľutovať, tešíme sa na vás.

Photo by František Halky Halás