KNIHA VS. FILM: PRÍPAD BENJAMINA BUTTONA

Obsadenie Brada Pitta do ústrednej roly môže vyznieť ako perfektný ťah prilákať predovšetkým kvantum obdivovateliek jedného z najpríťažlivejších mužov planéty. David Fincher si bol ale hlavne vedomý jeho veľkého hereckého talentu a ten zúročil vynikajúcim výkonom. Dôkazom je jeho tohtoročná oscarová nominácia v kategórii Najlepší herec v hlavnej úlohe.

Benjamin Button je postava napísaná veľmi precízne a miestami vyznieva až vtipne. Jeho podivuhodný prípad spočíva v tom, že sa narodil s fyzickým stavom 80tnika, teda ako nepodarené, ale predsa Božie stvorenie. Aj jemu plynie život deň za dňom, ale s tým rozdielom, že zo staroby rastie do mladosti.

Ako som si tak čítala kratučkú poviedku, bola som rada, že Fincher sa odosobnil a celý námet prevzal do vlastných rúk v spolupráci so scenáristom Ericom Rothom (Forrest Gump). Keďže sa Benjaminov príchod na svet v prvom rade neodohráva medzi stenami nemocnice, ako je tomu v knihe, postavy sú v zreteľnom nesúlade. Z malého/starého novorodenca sa tak nestáva sirota, ale pýcha rodičov Buttonovcov. Úspešný otec sa z neho snaží vychovať vzdelanca a následne i dediča prosperujúceho rodinného podniku. 

A čo láska? Je aj v knihe tou osudovou a zároveň zraniteľnou, ako v prípade filmových postáv? Možno vás sklamem (a možno nie). Práve tu sa javí značný paradox, keď scenár o nezomierajúcej láske dvoch ľudí (Brad Pitt a Cate Blanchett) nekorešponduje s dejom v knihe. V nej gro pozornosti preberá ,,iba“ výnimočný Benjamin a jeho vyrovnávanie sa s osudom.

Filmová adaptácia sa snaží jasne vyrysovať dobu Džezového veku a obklopiť divákov faktami z konca prvej svetovej vojny, kedy americká veľmoc oslavovala na strane víťazov. Do galérie objektov patria postava Theoddora Roosevelta, doznievajúce japonské povojnové ataky na mori, rozvoj priemyselných pásiem či rozvíjajúci sa tanečný balet v priestoroch newyorského Broadwaya.

Romantické dielo vás v oboch prípadoch prevedie cez 80 rokov života a množstvo pozitívnych, ale i negatívnych okamihov nielen hlavného hrdinu. David Fincher sa v tomto diele preukázal ako umelec (v hollywoodskych pomeroch), o čom hlavne svedčí jeho záver. Tento nádherný moment filmu doslova pripúta diváka k plátnu. Z môjho záveru môžete vycítiť len odkaz, že film rozhodne naplní diváka oveľa viac, ako poviedka čitateľa...