Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
DVD > Famózny Blade Runner: The Final Cut
Roman J Israel, Esq.
Replicas
Wonder Wheel
The Leisure Seeker

FAMÓZNY BLADE RUNNER: THE FINAL CUT

Veľmi oneskorene, ale predsa! Finálny zostrih legendárneho sci-fi šiel od decembrového uvedenia na trh skutočne na „dračku“. Drvivú väčšinu ...
Veľmi oneskorene, ale predsa! Finálny zostrih legendárneho sci-fi šiel od decembrového uvedenia na trh skutočne na „dračku“. Drvivú väčšinu ...

Veľmi oneskorene, ale predsa! Finálny zostrih legendárneho sci-fi šiel od decembrového uvedenia na trh skutočne na „dračku“. Drvivú väčšinu diskov zhltol vianočný trh a koncom januára bol titul beznádejne vypredaný. Rozšíriť zreničky by sa teraz mali najmä tým, ktorých táto dvojdisková edícia z akéhokoľvek dôvodu obišla. Dúfam, že ich nasledujúca óda na „finálneho Runnera“ presvedčí a tomuto klenotu medzi DVD nosičmi budú venovať patričnú pozornosť.

FILM:

O fabule je viac-menej zbytočné sa zmieňovať. Režisér Ridley Scott nás v roku 1982 zaviedol do futuristického sveta, ktorý vznikol v hlave slávneho Philipa K. Dicka (kniha Snívajú androidi o elektrických ovečkách? prvý raz vyšla v roku 1968). O desať rokov po uvedení filmu v kinách (kde mimochodom film prepadol) sa dostavila režisérska verzia (director´s cut). V nej Scott odstránil Fordov voiceover (hlas rozprávača/vnútorný monológ) a happy end pri západe slnka. Pridalo sa tiež pár nových scén a dnešná klasika sa dočkala uznania zo strany kritiky aj divákov. V decembri ostatného roka, pätnásť rokov po režisérskom zostrihu, uzrela svetlo sveta konečná verzia tohto diela, tzv. final cut.

Prečo je ale Blade Runner (ďalej iba BR) kultový a tak diskutovaný počin? Jeho poprednými devízami sú atmosféra a nadčasovosť. Prostredie je noirové, teda ponuré, temné, nechýba neustály dážď či osudová žena a ústrednou postavou je detektív (v podaní Harrisona Forda) na stope revoltujúcich replikantov. Z toho dôvodu sa film radí do subžánru/štýlu neo-noir, evokujúceho klasické noirové počiny z 40. a 50. rokov minulého storočia.

„Kultovosť“ je záležitosťou relatívne dlhého času. Iba ten preverí výpovednú hodnotu filmu, jeho posolstvo a postavenie v danom žánri. Po tejto stránke je BR skutočne dokonalým filmárskym kúskom. Tvorcovia totiž perfektne predbehli svoju dobu a Scottova vízia budúcnosti (multikultúrne Los Angeles, 2019) je aj po 25 rokoch mrazivo vystihujúca a vierohodná: znečistené a zadymené ulice, preľudnenosť, vplyv ázijskej kultúry a všadeprítomné neónové reklamy (Coca Cola, Panasonic, Budweiser, TDK). To všetko tu dnes máme s každoročne stúpajúcou tendenciou.

Aj napriek nesporným kvalitám, len málokto docení tento kult po prvom pozretí. BR načrtáva hneď niekoľko tém, filozofických úvah a polemík, že ich na jedno pozretie ani nestačíte všetky postrehnúť a patrične vstrebať. Polemikou č.1 je bezpochyby dilema ohľadom toho, či detektív Deckard je alebo nie je replikant. Existuje mnoho tvrdení pre a proti a táto definitívna verzia sa zreteľne prikláňa na jednu stranu. Zaujímavé ale je, že  Dick a tvorcovia filmovej verzie jeho príbehu nie sú v tomto prípade na jednej lodi. Záleží len na vás, či sa prikláňate na stranu spisovateľa a investorov alebo Ridleyho Scotta.  

Rozdiely medzi finálnym zostrihom (2007) a režisérskym (1992)

Čo sa týka diferencií, spočívajú v podstate v maličkostiach, ktoré umocňujú niektoré scény. Žiaden markantný odklon či zmena ako v prípade režisérskej verzie sa nekoná. Na svoje si prídu najmä tí, ktorí majú BR zmapovaného viac-menej od A po Z. Scott sa totiž zameral na absolútne detaily. Tu sú najvýraznejšie z nich:

– Úvodná sekvencia, kde Deckard číta noviny a konzumuje v ázijskom bistre sa krátila o približne 26 sekúnd
– Bryantova replika smerujúca k Deckardovi „One of them got fried running through an electrical field“ („Jedného z nich to usmažilo, keď sa snažil prebehnúť cez elektrické pole.“) sa opravila na „Two of them...“ („Dvaja z nich...“)
– Pasáž s jednorožcom predstavuje zreteľnú víziu/spomienku a nie sen, čo podčiarkuje strih na Deckardove otvorené oči pri klavíri 
– Royova replika smerujúca k Tyrellovi „I want more life, fucker“ („Chcem viac života, hajzel.“) sa zamenila za „I want more life, father“ („Chcem viac života, otče.“), čím sa ešte viac umocnil náboženský podtext diela
– Roy sa Sebastianovi pred jeho zavraždením ospravedlňuje: „I am sorry Sebastian. Come. Come.“ („Prepáč mi to Sebastian. Poď. Poď.“)
– Súboj Deckarda a Pris je brutálnejší. Pris ťahá Deckarda za nosné dierky a následne ju Deckard likviduje nie dvoma, ale troma výstrelmi
– Holubica, ktorú vo finále vypúšťa Roy z rúk, neletí smerom k jasnej modrej oblohe, ale k daždivej a zamračenej
– Stopáž sa z 01:51:48 pretiahla o rovnú minútu, teda na 01:52:48 (na obale sa uvádza chybný údaj minutáže 120 minút)


DVD:

MENU:
Hlavná ponuka je v prípade oboch diskov vytvorená dynamicky, korešponduje s Deckardovou analýzou fotografie a nechýba hudobné pozadie. Z menu sa môžete presunúť do 36 scén.

OBRAZ:
Obraz ohúri už v prvých sekundách filmu. Možno to budete čítať už po x-tý raz, ale vizuál filmu ani v jednej scéne nepôsobí ako z roku 1982. Reštaurovaný obraz rozmerov 2.40:1 je ostrý, dokonale prepísaný do každého detailu a doslova prekypuje sýtymi farbami. Fantastické!

ZVUK A TITULKY:
K dispozícii sú štyri jazykové verzie: remastrovaná šesťkanálová (!) anglická, nemecká a španielska formátu Dolby Digital a poľský voiceover. Zvuk je namixovaný skutočne nadštandardne. Zo zadných kanálov takmer neustále vychádza Vangelisova nezabudnuteľná hudba alebo frekventovaný dážď.

Na disku sú titulky celkovo v pätnástich jazykov vrátane češtiny a angličtiny. .

BONUSOVÝ MATERIÁL:

Na disku č.1 sa pod položkou „Features“ ukrýva krátky úvod Ridleyho Scotta (Introduction by R. Scott), kde vám prezradí, čo pre neho táto vysnená verzia znamená a až trio (!) audio komentárov.

Disk č.2 ponúka gigantický dokument (po stránke kvalitatívnej i kvantitatívnej) „Dangerous Days: Making BR“, ktorého jadro tvoria predovšetkým rozhovory. Tie sa však miešajú s rozumným množstvom scén z filmu, dobovými fotografiami či vynechanými pasážami. Bohužiaľ, chýbajú české titulky, čo je podľa môjho názoru jediná chybička na kráse tohto dvojdisku. Znalci tých ktorých svetových jazykov (angličtina, nemčina, španielčina) ale nemusia smútiť. Našincovi môže ako – to uľahčiť „prácu“ poľský variant.

214-minútový materiál pozostáva z ôsmich segmentov:

1. „INCEPT DATE – 1980: SCREENWRITING AND DEALMAKING“ (30:35)

Slušné množstvo ľudí, ktorí mali čo-to so vznikom BR dočinenia, hovorí o tŕnistej ceste ku konečnej verzii scenára (existovala totiž celá rada scenárov) a príslušnému rozpočtu. Dozviete sa tiež, že Ridley Scott sa do projektu spočiatku veľmi nehrnul, nakoľko žáner sci-fi neobľuboval a mal za sebou práve nakrúcanie prvého Votrelca. 


2. „BLUSH RESPONSE: ASSEMBLING THE CAST“ (22:45)

Druhá časť sa venuje výberu hlavných hereckých aktérov. Najväčší priestor je venovaný, samozrejme, Harrisonovi Fordovi, ktorý prakticky vyradil z hry Dustina Hoffmana, nad ktorým sa vážne uvažovalo. Ford prišiel Scottovi totiž oveľa mužnejší a ostrieľanejší. Mal za sebou predsa úlohy Hana Sola a Indiana Jonesa. K svojím partom sa s odstupom 25 rokoch vyjadria Rutger Hauer (Roy Batty), Daryl Hannah (Pris), Sean Young (Rachael), Joanna Cassidy (Zhora) a Edward James Olmos (Gaff).


3. „A GOOD START: DESIGNING THE FUTURE“ (26:33)

Táto kapitola prináša vyčerpávajúce informácie o výprave filmu. Zistíte, ako prebiehala výroba futuristických áut a koľko z rozpočtu zhltol Deckardov byt.


4. „EYE OF THE STORM: PRODUCTION BEGINS“ (28:47)

Všetci zúčastnení sa o Scottovi vyjadrujú ako o veľkom detailistovi a perfekcionistovi. Reč je o konštantne sa opakujúcich záberoch, ktoré nejedného člena štábu privádzali do zúfalstva. Scott rozpráva o trojici elementov (dážď, dym, noc). Práve ich prostredníctvom úspešne budoval ponurú atmosféru. V opozícii proti všetkým nespokojným vysvetlí, čo preňho  znamená termín „režisér“.


5. „LIVING IN FEAR: TENSION ON THE SET“ (29:22)

Tvorcovia si berú na mušku scény Deckardovho súboja s Pris, naháňačku so Zhorou či slávnu filozofickú scénu Royovho umierania. Nasledujú zaujímavé, dnes úsmevné informácie, ktoré predznamenáva už názov kapitoly. Debatuje sa najmä na tému Scott vs. znechutený štáb. Tím vrátane Forda mal už vyše hlavy pracovať vo vyčerpávajúcich podmienkach (dážď, noc, neustále opakovanie záberov). Dôsledkom zlých vzťahov bola tzv. „vojna tričiek“. Pikantným sloganom na tričkách jednotlivé strany vyjadrovali svoju nespokojnosť. Samozrejme, značný priestor si uchmatne aj téma prekročenia rozpočtu.


6. „BEYOND THE WINDOW: VISUAL EFFECTS“ (28:48)

Šiesty segment ja zameraný na oblasť vizuálnych efektov. Filmoví čarodejníci dopodrobna rozoberú komplikovaný vznik úvodnej scény a Tyrellovej pyramídy. Okrem toho sa dozviete ako Philip K. Dick zareagoval, keď mu Scott po prvý raz premietol zopár scén z filmového sveta BR.


7. „IN NEED OF MAGIC: POST-PRODUCTION PROBLEMS“ (23:04)

Pre mňa osobne najzaujímavejšia kapitola celého dokumentu. V samotnom úvode sa dozviete, ako bol Scott po súkromnej projekcii sklamaný a zavítal do rodnej Británie, aby dokrútil pár dodatočných scén a film prestrihal. K slovu sa výraznejšie dostanú i investori, ktorí si nakoniec celý film zostrihali a urobili po svojom. Jednou z hlavných tém sú vysvetľujúce (noirové) voiceovery. Skrz rozhovory nazriete do sporu režisér vs. investori. Okrem nich si vypočujete/prečítate rozchádzajúce sa názory Franka Darabonta a Guillerma del Tora. Pozrieť si môžete nepoužité voiceoverové pasáže i slnečný happy end z kino verzie, vykradnutý z Kubrickovho Osvietenia. Padne aj reč o diskutovanej scéne s jednorožcom, s ktorou mali viacerí tvorcovia problém, nakoľko nechápali (alebo nechceli chápať?) jej zmysel v kontexte príbehu.

8. „TO HADES AND BLACK: RELEASE AND RESURRECTION“ (24:12)

Posledný segment sa venuje uvedeniu BR do kín, prvým reakciám publika, kritiky i samotných tvorcov. Zároveň sa rozoberajú potenciálne dôvody finančného fiaska filmu (masový ošiaľ zo Spielbergovho E. T. - Mimozemšťana, depresívna vízia budúcnosti, zásah investorov). Záverečné slová patria tomu, ako BR ovplyvnil svoj žáner a svojich nasledovníkov. 

ZÁVER:

Nádherne zrenovovaná sci-fi (neo)noirovka z 1982 sa dočkala finálneho zostrihu. Niečo sa skrátilo, iné mierne predĺžilo, došlo k zmene slovíčok či počtu výstrelov. Jednoducho detaily, ktoré skalným fanúšikom umocnia význam jednotlivých pasáží. 3,5 hodinový dokument predstavuje atraktívny pohľad na výrobu tejto žánrovej klasiky. Jediný „škrabanec“, ktorý môže tuzemskému divákovi prekážať, je absencia českej titulkovej lokalizácie na bonusovom nosiči. No ja BR:TFC tento malý nedostatok s radosťou odpustím. Toto kráľovské vydanie sa určite zaradí medzi najkvalitnejšie ošatené DVDčka, aké sa vám kedy dostali do rúk. Momenty, aké pri jeho sledovaní zažijete, sa určite nestratia ako slzy v daždi...

FILM: 10/10
DVD:  10/10

2008-04-099.4.2008 | Michal Šmajda




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
Dokonalý horor, príbeh zasadený do kontextu, mimoriadne silný film s dokonalými efektmi, vtiahol ma do seba a zažil som ... >
Aton | Medzi nami
Stale nedokazem pochopit,preco nas chce autorka presvedcit o tom,ze porod by mal byt absolutny wellness... uplne odtrhnu... >
pato | Medzi nami
nemusím ani pozerať, tendenčný protizdravotnícky odpad. >
Lia | Medzi nami
Dá sa to niekde pozrieť? >