TRANSFORMERS VS. KINEMA

MICHAL KOREC

V lete plnom sklamaní (najmä z prvej polovice lemovanej viac ako tromi trojkami) prichádza celý august a najmä gigantickí roboti na jeho záchranu. Michaelovi Bayovi ponúkli perfektnú látku pre jeho režisérsky štýl a on ju uchopil fantasticky. Len v jeho podaní sa môže infantilno-pateticko-veľkolepé dobrodružstvo premeniť prakticky na najlepší blockbuster za dlhé posledné roky (niekto ráta čas od Dňa nezávislosti – 1996, iný od Armageddonu – 1998 či Múmie – 1999). A ešte viac času ubehlo od čias, keď sa objavili filmy v štýle tínendžerského dobrodružstva, kedy by ste sa chceli vymeniť s hrdinom a zažiť všetko na vlastnej koži – zbaliť kočku snov, dostať prvé auto, kamošiť s robotmi veľkými ako váš dom a porážať zloduchov pomocou americkej armády. Takým hrdinom boli pred Samom Witwickym azda len Han Solo či Indiana Jones... A Transformers majú navyše fantastický prístup – páčia sa nielen mužom, ale aj mnohým ženám, čo je takmer zázrak.

Asi pri druhom zhliadnutí mi napadlo, že Bayov svet treba brať aký je. Akceptovať infantilné časti (obliehanie domu a rozhovory s rodičmi), kus bláznivej patriotickej patetickosti (scény s armádou, ministrom obrany, Sektorom 7) a vlastné pravidlá (ženy musia byť neskutočné kosti, hoci ide aj o hackerky, černosi produkujú humor atď). Kto to dokáže, bude odmenený nezabudnuteľným dobrodružstvom – pretože zvyšok stopáže naplňuje dynamická akcia, parádna kamera a správna heroická hudba. A jedine Michael Bay mieša ten koktail tak chutno, že ho chcete znova a znova. Iba on dokáže točiť chlapcov vychádzajúcich z hangára, mladú dvojicu pri zapadajúcom slnku a iné scény tak gýčovo, že sa síce usmejete, ale beriete celé vážne podanie ako súčasť filmovej hry. Navyše týždeň predtým som videl dvakrát Hot Fuzz a neskutočne som sa bavil. Určite viete, že táto britská senzácia si veľa berie z Bayových filmov. Takže keď zrazu pozeráte Baya, nepríde vám spojitosť, aké je to všetko prosté, ale je to stále super, hoci si už medzitým všetci z toho robia srandu alebo klopkajú na čelo.

Shia LaBeouf je pekný objav so slušnou budúcnosťou – hrdinu stvárňuje úpenlivo, občas príliš sústredene, ale aspoň to nie je žiadny chmuľo, ktorému krásna brunetka spadne do rúk len tak. Megan Fox je neskutočný objekt mužského záujmu a Bay vie, ako ju točiť v každej minúte, také poklady sa mu pomedzi prsty nestrácajú. Jon Voight odviedol dobrý štandard, tvári sa neustále vážne, ale to je úloha ministra obrany v Bayových filmoch. John Turturro je blázon, ale bez neho by bol Sektor 7 iba top vážnou organizáciou (viď. fúzatý muž s kufríkom).

Steve Jablonsky dodal parádnu, veľmi variabilnú hudbu striedajúcu veľké množstvo motívov i nástrojov (bože, nech už vyjde orchestrálny soundtrack) a druhý Steven (Spielberg) dodal Bayovi pekné nápady vytvárajúce z Transformers výnimočný kúsok (snímanie predmestia alebo milá scéna ako Bumblebee vysiela signál ostatným Autobotom).

Mám dvadsaťštyri rokov a nezachytil som v premiére pôvodné Hviezdné vojny či trilógiu Indyho a bolo mi smutno, že som nemohol mať ako tínendžer takých hrdinov, na ktorých by som sa mohol uprieť a snívať o ich dobrodružstvách. Ale Transformers sú vlastne kúskom, ktorý si užíva dieťa i tínendžer vo mne a nútia ma chodiť znova a znova. Vyťahujem Jazza a Ratcheta z truhlice detských pokladov a už teraz cítim, že toto bude pre mňa film s najväčším počtom zhliadnutím v kine vôbec. Je to bláznivé, infantilné, ale čert to ber, nezažívam to každý rok...

Hodnotenie: 12/10