NEZNÁMY - ZNÁMY: PETER BOGDANOVICH

NEZNÁMY - ZNÁMY: PETER BOGDANOVICH

článok



Eunice: Nie, nehľadám romantiku, Howard. S pribúdajúcimi rokmi sa romantika vytráca a na jej miesto nastupuje niečo iné. Vieš čo to je?
Howard: Senilita?
Eunice: Dôvera!

Čo ďalej, doktor? (What’s Up, Doc?, 1972)

„Úspech Vás zavedie do nereálneho sveta. Vytvára určitý nepríjemný pocit z prípadného neúspechu a ľudia sa postupne strácajú. Každý sa okolo Vás točí, pretože ste úspešní – potom prichádza na rad faktor lakomstva, žiarlivosti a závisti – to všetko príde. Takéto sú nebezpečenstvá americkej slávy.“ 

Peter Bogdanovich


Tento citát dnešného Neznámeho známeho znie tak trochu gýčovito, veď nehovorí o ničom novom, či prevratnom. Všetci dobre vieme aká je sláva poľná tráva, a najmä tá z americkej továrne na sny. Tieto slová však vychádzajú z jeho trpkej osobnej skúsenosti. Na začiatku svojej režisérskej kariéry bol odbornou aj laickou verejnosťou prirovnávaný k jeho dlhoročnému priateľovi a mentorovi Orsonovi Wellesovi – tak ako on, aj mladý Bogdanovich bol „zázračným dieťaťom hollywoodu“. Vtedy ešte netušil, že jeho kariéra bude kopírovať nielen Wellesovu kedysi raketovo vzrastajúcu krivku úspechu, ale aj tú klesajúcu. Klesajúcu na trpké dno pohára, ktorý si musel vypiť sám. Toľko kratučký, vskutku dramatický, úvod. Teraz sa však poďme pozrieť na to, ako to vlastne je s človekom, ktorý od začiatku svojej kariéry kráča v šľapajach velikána svetovej kinematografie, Orsona „Rosebud“ Wellesa.

Neznámy - Známy: Peter Bogdanovich   Neznámy - Známy: Peter Bogdanovich

Peter Bogdanovich sa narodil 30. júla 1939 srbským prisťahovalcom v Kingstone, štáte New York v USA. Jeho rodinné zázemie - otec Borislav Bogdanovich bol maliarom a klavíristom, matka Herma zasa potomkom bohatej rakúskej židovskej rodiny – mu poskytovalo ideálne podmienky na to, aby sa dal na umeleckú dráhu. Mladý Peter vyrastal na Manhattane, kde vo svojich 15 rokoch začal študovať herectvo na prestížnej hereckej škole Stelly Adlerovej. Jej rukami prešli také herecké osobnosti ako Marlon Brando či Robert de Niro. Voľný čas počas dospievania trávil v prítmí kinosál, hypnotizovaný pohyblivými celuloidovými obrázkami. Postupne si budoval nevyliečiteľnú závislosť na klasikách hollywoodu. Howard Hawks, John Ford, Samuel Fuller, Orson Welles, Fritz Lang či Alfred Hitchcok boli jeho modlami. Ako 20ročný Bogdanovich produkoval a režíroval na mimo-Broadwayských doskách divadelnú hru Clifforda Odetsa „The Big Knife“. Čakal, kým si ho samotné Broadway všimne. Pracoval ako filmový kritik pre časopisy ako Film Culture, Movie a Esquire. Robil rozhovory, písal monografie pre Metropolitné múzeum umenia o režiséroch ako Howard Hawks, Orson Welles, alebo Alfred Hitchcock. Počas tohto obdobia si vytvoril blízky priateľský vzťah s už spomínaným Wellesom. Popritom stále čakal na volanie agentov z Broadwaya. V roku 1964 už mal plné zuby čakania, zbalil si kufre a spolu s vtedajšou manželkou Polly Plattovou sa presťahoval do Kalifornie. Tam poprvýkrát vstúpil do veľkého sveta filmu pod krídlami Rogera Cormana, majstra lacných béčkových filmov a producentského guru mnohých, dnes už renomovaných, režisérov. (Spomínali sme ho už v Neznámych Známych v súvislosti s Johnom Saylesom.) Bogdanovich ho zaujal svojimi kritickými esejami, ktoré písal pre Esquire. Corman usúdil, že tento filmový kritik môže byť preňho a jeho „produkčnú továreň“ len a len prínosom. Ponúkol mu prácu asistenta réžie na svojom filme Divokí anjeli (The Wild Angels, r. Roger Corman, 1966). Ďalšou jeho prácou bola úloha, vložiť do Cormanovho pochmúrneho ruského sci-fi Cesta na planétu prehistorických žien (Voyage to the Planet of Prehistoric Women, 1966) zábery bujného poprsia a pozadia (tzv. T&A zábery, pozn. autora) sexbomby Mamie van Dorenovej. Ťažko sa to dá považovať za jeho režijný filmový debut. Bogdanovich samotný v titulkoch filmu vystupuje pod pseudonymom Derek Thomas.

Jedného dňa mu Corman opäť zavolal a hovorí:„Chceš nakrútiť svoj vlastný film?“, Bogdanovich odpovedal „Áno“. Corman pokračuje: „Situácia je takáto: Boris Karloff mi dlží dva dni nakrúcania. Navrhujem Ti toto: nakrútiš 20 minút s Karloffom za dva dni – dokážeš natočiť 20 minút za dva dni, však? Ja nakrútim celý film za dva dni. Zoberieš 20 minút, ktorých som už s Karloffom nakrútil pre film Teror (The Terror, r. Roger Corman, 1963). Tak, to už máme 40 minút s Karloffom. A potom zoženieš pár hercov a za ďalších 10 dní nakrútiš zvyšných 40 minút filmu. Spolu to bude nový 80 minútový film s Borisom Karloffom. Máš záujem?“ Bogdanovichova odpoveď znela: „Jasné, beriem.“ Finančne táto ponuka nebola pre ašpirujúceho mladého režiséra bohvie čo. Takáto ponuka sa však neodmieta.

A tak sa Bogdanovich, po vzore svojich francúzskych kolegov z časopisu Cahiers du Cinéma ako Francois Truffaut, Jean-Luc Godard, Claude Chabrol alebo Eric Rohmer, ktorí v 70tych rokoch minulého storočia „spustili“ revolučnú Francúzsku novú vlnu, vydal na preňho doposiaľ neprebádanú cestu filmového režiséra.

Neznámy - Známy: Peter Bogdanovich   Neznámy - Známy: Peter Bogdanovich

Bogdanovichov debut Terče (Targets, 1966) je príbehom starnúcej hviezdy viktoránskeho hororu Byrona Orloka (Boris Karloff), ktorý zvažuje svoj definitívny odchod z filmového plátna. Horory aké nakrúcal kedysi Byron dnes už nikoho nedesia. Ameriku konca 60tych rokov straší hororová realita. Moderný horor každodennosti. Mladý muž Bobby Thompson (Tim O’Kelly) má rád zbrane. Niečo s ním však nie je v poriadku. Jedného rána vstane, zastrelí manželku, matku a s arzenálom zbraní sa vydá na lov. „Ide strieľať prasatá“, hovorí. Len tak. Bez dôvodu. Bez rozmyslu. Film je zaujímavý svojím reálnym, takmer až dokumentárnym zobrazením hororovej reality, pri ktorej Orlokove filmy pôsobia ako neškodné rozprávky pre malé deti. Bogdanovich namiesto spomínaných celých 20 minút s Borisom Karloffom použil iba asi tak 3 a stavil skôr na originálnu myšlienku skĺbenia týchto dvoch príbehov. Film je inšpirovaný reálnym príbehom Charlesa Whitmana, ktorý zastrelil svoju manželku, matku a potom zo strechy texaskej Univerzity v Austine zabil ďalších 16 ľudí a 30 zranil. Tento extrémne nízkorozpočtový debut zožal ovácie kritiky a obecenstva, aj napriek tomu, že obdobie konca 60tych rokov v Amerike bolo poznamenané skutočným hororom – politickými vraždami Martina Luthera Kinga a Bobbyho Kennedyho.

Bogdanovichov druhý film, Posledné predstavenie (The Last Picture Show, 1971) vznikol pod hlavičkou iného známeho producentského štúdia. Bolo ním BBS productions Berta Schneidera a Boba Rafelsona. Príbeh Posledného predstavenia sa odohráva v roku 1951 v malom texaskom mestečku Anarene. Pomaly končí jeho éra a neodvratne sa mení na mesto duchov. Jeho obyvatelia utápajú svoj žiaľ v alkohole, filmoch a bezduchom sexe. Stredoškoláci Sonny (Timothy Bottoms) a Duane (Jeff Bridges) sa rozhodnú tejto situácii čeliť inak. Duane sa snaží riešiť svoj vzťah so svojou sexuálne manipulatívnou priateľkou Jacy (Cybill Shephard). Sonny si začne s depresívou manželkou svojho trénera Ruth (Cloris Leachman). Keď zomrie najobľúbenejší občan Anarene Sam (Ben Johnson), ostáva len otázkou času, kedy mestečko nadobro pohltí jeho okolie. Tento nostalgický príbeh o dospievaní je  láskyplnou poctou filmárskemu štýlu klasického Hollywoodu Johna Forda a Howarda Hawksa, Bogdanovichových veľkých vzorov. Posledné predstavenie je horko sladkým čiernobielym portrétom pomalej smrti jednej komunity. Kritikmi  bolo Posledné predstavenie označené za najlepší film začínajúceho režiséra od čias Občana Kanea (Citizen Kane, r. Orson Welles, 1941).

Povzbudený obrovským kritickým aj diváckym úspechom v roku 1972 prichádza do kín Bogdanovichov tretí režisérsky počin, hyperaktívna komédia Čo ďalej, doktor? (What’s Up, Doc?, 1972). Film je poctou klasickým bláznivým hollywoodskym komédiám 30rokov minulého storočia. Skladá ním poklonu svojmu obľúbenému Howardovi Hawksovi. Nekopíruje ho, ale prináša svoje vlastné svieže myšlienky do tohto klasického žánru. Štyri osoby sa ubytujú v hoteli. Nesú štyri identické, červené kárované kufre. V jenom  z nich sú diamanty, druhom spodná bielizeň, treťom prehistorické kamene a v tom štvrtom prísne tajné vládne dokumenty. Ako už iste tušíte, dôjde k zámene tašiek, ktorá spustí sled šialených komických eskapád. Ako za starých zlatých čias bláznivých komédií typu Leopardia žena (Bringing Up Baby, r. Howard Hawks, 1938), ktorej je vlastne Čo ďalej, doktor? akýmsi prepisom, aktualizáciou pre súčasné publikum. Hlavné úlohy tu stvárnili Barbara Streisand ako Judy Maxwell a Ryan O’Neal ako Dr. Howard Bannister. V období keď táto bláznivá komédia bola uvedená do kín, jeho predošlý film Posledné predstavenie sa ešte stále tešil vysokej návštevnosti v kinách. Dvojitý zásah. Opäť do čierneho. Diváci a kritika nešetrila chválami na Bogdanovichov režisérsky talent a cit.

Neznámy - Známy: Peter Bogdanovich   Neznámy - Známy: Peter Bogdanovich

Papierový mesiac (Paper Moon, 1973) uzatvára úspešné obdobie tvorby Petra Bogdanovicha. Dej filmu sa odohráva počas Veľkej hospodárskej krízy na americkom stredozápade. Addie Loggins (vtedy 10 ročná Tatum O’Neal)sa po smrti svojej matky pri autohavárii stáva sirotou. Pouličný predavač biblií, podvodník a možno že aj jej otec Moses Pray (Ryan O’Neal, v reálnom živote otec Tatum) súhlasí, že ju odvedie k jej jediným žijúcim príbuzným v St. Joseph v štáte Missouri. Postupne sa z Addie stáva lepší podvodník ako je Moses. Stanú sa partnermi. Neskôr sa Moses zamiluje do „exotickej tanečnice“ Trixie Delight (Madeline Kahn) a dostane sa tak do vážnych problémov s miestnym skorumpovaným šerifom Hardinom (John Hillerman). Papierový mesiac je čiernobielou komédiou aj drámou. Je trocha iným filmom, ako jeho dva predošlé, ktoré boli poctou jeho veľkým vzorom. Predstaviteľka Addie Loggins Tatum O’Neal získala za svoj herecký výkon v Papierovom mesiaci Oskara za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe ako 10 ročná a stala sa tak najmladšou držiteľkou ceny Akadémie filmových umení.

Papierový mesiac produkoval Bogdanovich spolu s Francisom Ford Coppolom a Williamom Friedkinom pod hlavičkou novozaloženej produkčnej spoločnosti The Directors Company. Po nezhodách a nesúhlasoch s delením zisku, The Directors Company vyprodukovala iba dva ďalšie filmy, predtým než sa definitívne rozpadla. V roku 1971 počas nakrúcania Posledného predstavenia sa Bogdanovich zahľadel do mladučkej, vtedy 19 ročnej herečky Cybill Shephard, s ktorou sa zakrátko oženil. Jeho bývalá manželka Polly Platt, ktorá s ním spolupracovala na jeho filmoch od samého začiatku ako kostymérka, spoluautorka scenárov a produkčná hrala veľmi dôležitú úlohu pri všetkých jeho filmoch. Po ich rozvode v roku 1971 sa ešte podieľala na výrobe Čo ďalej, doktor? a Papierového mesiaca. Potom sa ich nielen osobné, ale najmä profesionálne cesty nadobro rozišli. Jej odchod sa podľa mnohých kritikov ukázal ako Bogdanovichova achilova päta. Bez nej nakrúcal priemerné a častokrát až podpriemerné filmy. Jeho kariéra nabrala jednoznačný spád. Smerom dole. Dvakrát zbankrotoval, jeho ďalšiu priateľku, mladučkú bývalú Playmate Dorothy Stratten brutálne zavraždili, čo sa odrazilo na problémoch s distribúciou jeho filmov. A tak ďalej, a tak ďalej... Jeho kariéra dosiahla svoj krátky vrchol v roku 1973 filmom Papierový mesiac. Tam sa vlna zlomila a už sa nevrátila. Nakrúcal síce ďalej, no bez vážnych ohlasov. V deväťdesiatych rokoch odišiel do televízie, kde točil televízne filmy. Vrátil sa ku svojej starej láske – k herectvu. Dnes ho môžeme vidieť aj v u nás dobre známom seriáli o nefunkčnej mafiánskej rodinke Sopranovci, kde stvárnil úlohu psychiatra psychiatričky Tonyho Soprana, Dr. Elliota Kupferberga.

Napriek svojej krátkej, ale zato nesmierne úspešnej kariére filmového režiséra neodškriepiteľne zostáva Peter Bogdanovich popri Martinovi Scorsesemu, Hal Ashbymu, Francisovi Fordovi Coppolovi a Bobovi Rafelsonovi jedným zo zakladateľov tzv. Nového Hollywoodu 70tych rokov inšpirovaného európskym filmom, najmä Francúzskou novou vlnou. Vďaka svojim láskyplným monografiám a knihám pútavých rozhovorov s režisérskymi velikánmi (Who the Devil Made It: Conversations with Legendary Film Directors, 1997) a hereckými hviezdami (Who the Hell's in It, 2004) sa stal jedným z najrešpektovanejších kronikárov Tinseltownu, americkej továrne na sny.

mrvertigo


autor Rasťo Steranka 28.6.2006
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 6379
02 |
návšt. 3868
03 |
návšt. 3865
04 |
návšt. 3518
05 |
návšt. 2098
06 |
návšt. 1798
07 |
návšt. 2057
08 |
návšt. 1557
09 |
návšt. 764
10 |
návšt. 551
REBRÍČEK US
01 |
$80,0 mil.
02 |
$16,0 mil.
03 |
$11,0 mil.
04 |
$10,0 mil.
05 |
$3,3 mil.
06 |
$2,4 mil.
07 |
$2,2 mil.
08 |
$1,9 mil.
09 |
$1,5 mil.
10 |
$1,4 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.