FILM JE PRÁCA AKO KAŽDÁ INÁ...

FILM JE PRÁCA AKO KAŽDÁ INÁ...

článok



Spolupracoval s najslávnejšími filmovými režisérmi. Narodil sa vo Francúzsku, ale presťahoval sa do New Yorku, kde študoval antropológiu a súčasne od svojich 18 rokov pracoval na filmoch. Nezískal žiadne formálne vzdelanie v oblasti umenia, ale učil sa po boku majstrovských umelcov a filmárov. Začínal ako ilustrátor a vybudoval si kariéru tvorbou storyboardov a konceptuálneho dizajnu pre také kasové trháky ako Votrelec: Vzkriesenie, Čierny jastrab zostrelený, Piaty element, Gladiátor, Eyes Wide Shut, Planéta opíc, či pre najnovší film Ridleyho Scotta Tripoli. V súčasnosti pracuje na filme Mission: Impossible III. Sylvain Despretz.

Povedali ste, že ste nikdy neštudovali na umeleckej škole. Čo bolo teda dôvodom, pre ktorý ste sa rozhodli pracovať vo filmovom priemysle?

Vlastne ani neviem. Mám rád filmy.

Aké filmy? Bol nejaký konkrétny film, ktorý vás priviedol k tomuto rozhodnutiu? Bol film, pri ktorom ste si povedali »niečo také chcem urobiť«?

Áno a skúšam si spomenúť, ktorý bol úplne prvý... Spomínam si na film Richarda Fleischera 20 000 míľ pod morom s Jamesom Masonom a Kirkom Douglasom. Videl som ho, keď som bol dieťa a úplne ma očaril. Spomínam si, ako som sa pozeral na ponorku, na farby a textúry a povedal som iba »WOW! Toto je dobré! Toto je veľmi dobré!« Takže som sa zamiloval do toho filmu. A v tých časoch ešte nebolo video, takže ste sa museli vrátiť do kina. Potom to bola 2001: Vesmírna odysea, ktorou som bol uchvátený úplne rovnako. Sedel som v kine na poludnie v stredu, nemali sme vtedy vyučovanie, a v kine som ostal až do ôsmej večera a znovu a znovu som pozeral ten film. A znovu som si myslel, že to je veľmi dobré. Potom to boli Čeľuste. Vedel som, že v tom filme niečo je. V scéne, v ktorej Roy Scheider pozoruje z lehátka na pláži kúpajúcich sa ľudí, bol nejaký trik. Vedel som to, ale nevedel som aký. Nerozumel som tomu. Bol som z toho nervózny, pretože som si hovoril, že je to niečo iné, než som videl dovtedy. Snažil som sa zistiť, o čo ide a nedarilo sa mi to. Od toho momentu som si hovoril, že to musím zistiť. Keď sa mi to konečne podarilo, začalo ma to zaujímať ešte viac. A tak som v deviatich rokoch dostal Super 8 kameru a začal som si nakrúcať krátke filmy. Takže niekde tam to začalo. Urobil som asi dvadsaťminútový remake King Konga s malým animovaným King Kongom a elektrickým vláčikom... (Smiech)

Film je práca ako každá iná...

Takže preto sa tešíte na King Konga od Petera Jacksona...

Zrejme áno...

Čo vás baví na vytváraní storyboardov?

Nič... (Smiech)

Takže to robíte iba kvôli peniazom?

Áno. A okrem toho, bola to jediná možnosť, ako sa dostať k filmu a k spolupráci s ľuďmi ako Kubrick, či Ridley Scott. Cena, ktorú musíte zaplatiť, je vysoká, ale stojí to za to. Chcel som zistiť ako pracujú režiséri a kvôli tomu som musel prekročiť prah dverí. A jediný spôsob o ktorom som vedel, bolo dávať režisérom to, čo chcú. Takže som použil moje kresby, aby som mohol stráviť pár rokov spoluprácou s režisérmi, ktorých mám rád. Aby som ich videl pri práci, ako robia to, čo robia.

Uvažujete o svojom vlastnom filme do budúcnosti?

Áno.

Aký bude? Bude to celovečerný animovaný film?

Nie. Pravdepodobne to bude dráma s tajomnou zápletkou. Možno niečo o snoch. A nebudú tam žiadne veľké špeciálne efekty.

Budete si robiť storyboardy sám?

Pravdepodobne budem musieť, minimálne kvôli rozpočtu. Navyše, nevidím dôvod, prečo by som to dával robiť niekomu inému, keď si to môžem urobiť aj sám.

No, keď budete režisér, budete mať dosť starostí s inými vecami...

Áno, máte pravdu. Keď dáte robiť storyboard niekomu inému, má to jednu výhodu. Ten človek môže mať nápady, ktoré nemáte vy.

Aké to je, keď na storyboardoch pre jeden film pracuje viacero ľudí?

Podľa mňa to príliš nefunguje. Zdá sa mi, že keď na tom pracuje priveľa ľudí, nemá to žiadny štýl. Ale oveľa lepšie je spolupracovať s jedným, alebo dvoma ľuďmi a mať tak veľmi zreteľný štýl. A možno nie je zlé mať jedného výtvarníka na každý motív, aby sa to trochu premiešalo. Keď je v tíme veľa ľudí, zvyčajne nie je čas pracovať s každým osobne. Každý robí to, čo chce. Takže podľa mňa je skutočne lepšie, keď spolupracuje menej ľudí. 

Film je práca ako každá iná...

Koľko času to zaberie, nakresliť storyboard?

To záleží na viacerých veciach. Záleží to na režisérovi. Ak režisér rozumie tomu, čo robíte, tak vie, že potrebujete veľa času. Avšak je to veľmi ťažké, vybojovať si veľa času, pretože nikto za to nechce platiť, nikto to nechce sponzorovať. Producenta zaujíma iba jeho plat a plat ľudí v jeho kancelárii. Keď niekto povie: »Potrebujem dvoch výtvarníkov na storyboardy« odpoveď je väčšinou »Teraz? Veď iba píšeme scenár!« »Áno, ale my potrebujeme začať pracovať hneď teraz« »Bohužiaľ, za to nezaplatím. Mám tu celý štáb a musíme robiť obhliadku lokácií v troch krajinách... Nebudem platiť dvoch výtvarníkov.« Vtedy režisér povie »No, musím si to premyslieť.« »Vieš čo, premýšľaj si to o pár mesiacov, až budeš mať v rukách iný scenár.« A vtedy režisér povie »OK, zaplatím si to sám.« Snáď. Niektorí to tak robia. David Fincher pracoval na storyboarde viac než rok a platil si to sám, pretože nikto iný na to nechcel dať peniaze. Ale to je prípad určitého druhu režiséra. Vizuálny štýl Davida Finchera je veľmi sofistikovaný. Takže nemá príliš na výber, musí to urobiť. Nemá inú možnosť.

Povedali ste, že storyboardy sa robia aj kvôli schvaľovaniu rozpočtov...

Niekedy. Zvyčajne nerobíte kompletný storyboard na to, aby ste dostali peniaze, ale iba niekoľko obrázkov. Pretože ľudia sa potrebujú pozerať. Je to veľmi zvláštne po psychologickej stránke, ale akoby sa cítili uspokojení tým, že sa už niečo urobilo. A ak to vyzerá dobre, nadobudnú dojem, že aj keď nerozumejú o čo ide, autori vyzerajú že to vedia. Takto napríklad dostali bratia Wachowski peniaze na Matrix. Vôbec nikto nerozumel ich scenáru. Ale keď sa dostali k slovu, boli natoľko presvedčiví so svojimi kresbami a bullet-timom, že ste sa na to všetko jednoducho museli poriadne pozrieť. A v tom momente si ľudia z Warner Bros. povedali: »Nemáme predstavu o čom to je. Proste im dáme peniaze a nech zmiznú.« A tak mohli nakrútiť svoj film. Pretože aj keď príbeh bol nepochopiteľný, preukázali, že majú presnú víziu. Takže to pomáha. Ale nie pri všetkých projektoch. Niektoré filmy majú rozpočty schválené už v predprodukčnej fáze.

Možno keď ide o film o postavách...

Aj to je rôzne. Myslím si, že existuje množstvo filmov o postavách, ktoré by boli v skutočnosti oveľa lepšie, keby by boli prepracovanejšie. Ale niektorí ľudia si z nejakého dôvodu myslia, že keď máte vynikajúci príbeh a postavy, netreba robiť už nič iné. Podľa môjho názoru existuje iba pár režisérov, v ktorých filmoch nájdete výborné scenáre, ale aj vizuálnu stránku. Napríklad Kubrick bol jeden z nich. Bol to vynikajúci režisér, scenárista a rovnako vynikajúci bol aj vo vedení hercov. Neuprednostňoval ani jednu zložku na úkor druhej. A takých ako on, je iba veľmi málo. 

Film je práca ako každá iná...

Takže spolupráca so Stanley Kubrickom bola pre vás najzaujímavejšia?

To nemôžem povedať, pretože trvala veľmi krátko. Pracoval som s ním iba asi štyri dni. Bol som veľmi vzrušený, hlavne kvôli tomu, kým bol. A navyše, už bol dosť starý, mal okolo 70. Takže som vedel, že už príliš dlho nevydrží.

A aká spolupráca to teda pre vás bola?

Veľmi krátka. Urobil som iba pár kresieb. Pracoval som na inom filme, takže som nadrábal. Schovával som sa v hotelovej izbe a kreslil som obrázky pre Kubricka počas práce na Pomstiteľoch. (Smiech) A vedúci výpravy Pomstiteľov mi povedal, že keď chcem pracovať pre Kubricka, tak môžem ísť. Ale niekto iný mi slušne naznačil, že to v Anglicku nie je možné. Nemôžete odísť zo svojho štábu, aby ste mohli pracovať s lepším režisérom. (Smiech)

Spolupráca s kým bola počas vašej kariéry najzaujímavejšia?

Pracoval som s Ridleym (Scottom – poznámka autora) viac než s kýmkoľvek iným a jeho aj poznám viac než kohokoľvek. Takže asi s ním. Veľmi dobre si rozumieme, viem čo chce. Keď robí film, má v tom systém. Je to veľmi jednoduché.

                                                         
 

Takže vás si vyberá režisér?

Áno, režisér. On sa rozhoduje, či si vás najme, alebo nie.

Nepracujete pre agentúru, alebo niečo podobné?

Keď začínate a nemáte žiadne skúsenosti, tak chvíľu áno. Ale akonáhle sa aspoň trochu dostanete do povedomia, už to tak nefunguje. Ľudia si pozrú vašu prácu na DVD, alebo v katalógu a pýtajú sa, či si vás najmú. Potom vás cez niekoho, či už cez priateľa, alebo kohokoľvek, kto vás pozná, kontaktujú. Zavolajú vám a povedia »Dobrý deň. Práve pripravujeme skvelý film, ale nemáme veľký rozpočet...« Viete ako to chodí.

A aké to bolo, keď vám zavolal Ridley?

Bolo to komplikovanejšie, pretože už som ho poznal predtým, párkrát sme sa stretli nad rôznymi projektmi. Ale práve ten deň si ma najali na film, ktorý nakoniec nevznikol. Cítil som sa mizerne. Pracoval som na filme Superman Tima Burtona a išiel som do reštaurácie za priateľmi a bol tam aj Ridley. Spýtal sa ma, na čom práve pracujem. Povedal som, že na Supermanovi a on sa začal smiať. »No čo už!« povedal som. A on sa ma spýtal, či sa nechcem zastaviť neskôr u neho v kancelárii. Tak som tam prišiel a ešte ten večer som dostal prácu. Odišiel som od predchádzajúceho štábu a bol som veľmi šťastný.

Aké kritéria používate, keď zvažujete účasť na konkrétnom projekte? Keď vám zavolá Ridley, idete do toho?

Samozrejme, pretože kto by nešiel?

A keď vás osloví niekto iný?

To záleží od toho, ako veľmi potrebujem prácu.

Takže je to iba o...

No, áno...Pretože inak je veľa iných vecí, ktoré ma bavia. Nesedím doma a nerozmýšľam o tom, že sa nudím a potrebujem niekoho, aby mi povedal čo teraz. Píšem scenáre s ľuďmi z Anglicka, Ameriky. A mám svoj život, domov, veci ktoré robím. Robím hudbu, mám veľa záujmov. V priebehu posledných dvadsiatich rokoch som sa nenudil. Ale musím si aj zarábať. Takže prácu vezmem vtedy, keď miniem všetky peniaze. Vtedy poviem »Áno« prvému človeku, ktorý mi zavolá a povie, že má pre mňa prácu. Viem, že to znie trochu hlúpo, ale tak platím účty. Ak je nejaké iné kritérium, potom je to výška platu, samozrejme... Nedávno sa mi prihodila táto príhoda. Dostal som ponuku pracovať na filme v Kanade. Lenže mne sa skutočne nechcelo ísť do Vancouveru na tri či štyri mesiace. Takže som povedal, že to neberiem, pokiaľ nejde o skutočne veľa peňazí...

                                                         

Kto bol režisér?

Boli to bratia Zuckerovci, ktorí robili Scary Movie. Zavolali mi a ja som to naozaj nechcel vziať. Tak som im povedal, že to nie je dosť peňazí. Oni zavolali späť a spýtali sa, koľko by bolo dosť peňazí. Povedal som im astronomickú cifru, oni zarevali do telefónu a nakoniec povedali OK. Takže som išiel do Kanady. A takto to chodí. Vlastne som to urobil preto, že som si týmto zvýšil svoju cenu na trhu. U nás platí také pravidlo, že akýkoľvek honorár dostanete za film, ten ďalší sa mu musí vyrovnať. Takže z tohto pohľadu to bolo veľmi dobré. Toto je teda ono kritérium. A som rád, že som to dokončil, pretože to bola hrozná robota. Bola to trieska v zadku.

Čo to vlastne bolo za film?

Scary Movie 4, alebo niečo také... Kebyže si za to vypýtam menej peňazí, bol by som skutočne nahnevaný. Myslel by som si: »Čo to robím? Veď je to šialené.« Takto som sa síce cítil mizerne, ale aspoň som za to bol dobre platený. Je to práca ako každá iná. Proste to musíte robiť. Každý to robí. Každý berie doplnkové zákazky a čaká na tie skutočne veľké.

A teraz otázka z celkom iného súdka. Aké filmy máte rád?

No, dobre, môžem vám vymenovať pár filmov z posledných šiestich či siedmich rokov, ktoré mám rád: Klub bitkárov, V koži Johna Malkovicha, Lost Highway, Mulholland Drive... Pred pár dňami som videl film, ktorý sa mi veľmi páčil. Volal sa Kľúč (The Skeleton Key - poznámka redakcie). Krásny, vynikajúci film. Videli ste ho?

Nie...

Je to film o prekliatom dome. Je to jeden z najlepších filmov, aké som videl. Taký výnimočný... A okrem toho mám rád staré filmy, zo 70. rokoch, najmä o dobrých a zlých policajtoch, ako napríklad Francúzska spojka. Milujem Williama Friedkina, jeho Vyháňač diabla je jeden z mojich najobľúbenejších filmov. Takisto mám rád ďalší Friedkinov film, ktorý sa volá Mzda strachu (Sorcerer) s Royom Scheiderom, čo je remake Wages of Fear (francúzskeho filmu z 1953 – poznámka autora). Medzi filmami z posledného obdobia mám rád šialené filmy zo súčasnosti, príbehy o identite a podobne.

Máte rád Rekviem za sen Darrena Aronofskeho? (Otázku som Sylvainovi položil na základe toho, čo odpovedal na predchádzajúcu otázku. Okrem toho, Sylvain Despretz s Darrenom Aronofskym spolupracoval na jeho filme The Fountain, ešte na samom začiatku projektu, pred výraznými zmenami v castingu a pod. poznámka autora)

Nie...

                                                          

Prečo?

Vlastne ani neviem. Zdalo sa mi to trochu zmätené a vlastne mi to ani nedávalo moc zmysel. Ale, viete, nemyslím si, že by to bol zlý film. Bol veľmi dobre nakrútený, akurát sa ma to nedotklo. Vo všeobecnosti, toto je typ filmov ktoré mám rád. Proste sa mi nepodarilo preniknúť do príbehu, nezdalo sa mi, že funguje príliš dobre. Ale to je môj názor. Ten film je veľmi uznávaný. Drogová závislosť vo všeobecnosti nie je témou, ku ktorej by som mal nejaký vzťah. Proste nemám hlbší vzťah k filmom o alkoholikoch a drogovo závislých...

Ktorý film sa vám páčil najviac tu, na Bratislavskom festivale?

Osobne sa mi veľmi páčil Mongolský film Jaskyňa žltého psa. Páčilo sa mi to kúzlo v ňom. Bolo to krásne, očarujúce. Pri jeho sledovaní som sa dostal do stavu kedy som si povedal »WOW!« A potom som sa dozvedel o zákulisí toho filmu, že tá rodina je rodinou aj v skutočnosti. Nie sú to herci. Hrajú, ale je to skutočná rodina. Režisérka je z Mongolska. Vydala sa za Nemca, ale nakrúcala v Mongolsku, keďže to tam pozná a využíva tamojšie lokácie. Myslím, že tento film sa mi páčil najviac. Videli sme ich veľa, dobrých, aj zlých, ale tento bol skutočne...

Tak vám ďakujem za rozhovor...

Nemáte za čo...


Poďakovanie:
Sylvain Despretz
mrvertigo (aka Rasťo Steranka)
lucmik (aka Lucia Miklášová)
mAREK (aka Marek Szold)


Interview in English

You have said that you never  studied at any kind of art school.  I´d like to ask, what was the reason why you have decided to work in movie business?

I don´t know. I like movies.

What kind of movies? Do you remember the one movie that made you decide? The movie that made you go »I want to make a movie like this«?

Yes and I try to figure out which was the absolute first one. I remember in fact 20 000 Leagues Under the Sea, the Richard Fleischer movie with James Mason and Kirk Douglas. I saw that one when I was a kid and that blew me away. I remember looking at the submarine, and the colours and the textures! And I just said »WOW! This is big! This is very big!« So I was in love with that movie. And there was no video at that time, you had to go back to the movies. After that I saw 2001: A Space Odyssey and I got blown away. The same thing. I was sitting in the theatre at noon on Wednesday, we didn´t have school and I stayed till 8 o´clock that night just watching the movie over and over. So I started thinking this is pretty good. And then I saw the movie Jaws. And I knew there´s something in Jaws. There´s a shot on a beach, where Roy Scheider´s sitting in a chair and he´s looking at the people bathing. And I was young, so I couldn´t tell what was going on. I knew that something was wrong but I couldn´t tell what it was. But I knew there was a trick. I knew there was something but I couldn´t understand that. And that drove me crazy because I thought this is different from what I have seen before. So I was really curious about this thing. And I was trying to figure it out and I didn´t know. So at that moment I thought »OK, I got to figure it out!« So then I figured it out and then I became really interested. Then I got a movie camera. I was like 9 years old, I got a Super 8 movie camera and I started making little movies. So that was it. I did a twenty minute remake of King Kong with little animated King Kong, electric trains...(laugh)

So that´s why you would like to see Peter Jackson´s King Kong...

Yes, probably.

Why do you like to work on storyboards?

I don´t. (laugh)

So you just do it for money?

Yes, I work on it because it was the only way to get into movies and to get work with people like Kubrick and Ridley Scott and things like that. It´s a high price to pay but it’s worth it. I just wanted to learn how directors work and in order to do that I had to get my foot through the door. And the only way I knew how to do that is to go and work by giving the directors something that they wanted. So I used my drawings to spend a few years working with directors I like, to see them work, to figure out how they do what they do.

Probably you´re thinking about making your own movie in the future?

Yes.

And what would be it like? Would it be an animated feature?

No. It would be a movie with a mysterious component  in it, maybe. Something a little bit intriguing, a bit of drama. It would be something about dreams. There wouldn´t be big special effects.

Would you make your own storyboards?

I probably will have to, at least for the financial part of it just to be able to raise some money. I mean there´s no point getting somebody else to do it. I can do it.

Well if you´ll be a director you´ll be busy doing a lots of other things...

Well that´s true. The advantage of getting other people to do your storyboard is that they might have ideas that you might not have.

What´s it like when there are a lot of people working on a storyboards for the same movie?

I think it doesn´t work very well for me. I find, when you have too many artists working it has no style. But it gets much better to work with one or two and have a very distinctive style. And maybe you can do one artist per theme so the things are getting mixed up. But for me personally I think it´s better when there´s fewer people. When there´s too many you usually assign that there´s no time to work with anybody individually. Everybody does kind of what they want. So I think it´s better to work with very few.

How much time it takes you to make a storyboard?

It depends. It depends on the director. If the director really understands the process he knows, that you need a lot of time. But it´s a big fight to get a lot of time because nobody wants to pay for it, nobody wants to budget it. When you get a producer who gets on board of a film, he´s concerned about his salary and the salary of his people in the production office. When somebody says: »We need to get two storyboard artists. it´s like »Now? We´re writing a script.« »Yes, but we need to start working right now.« »No. I´m not paying for two storyboard guys. I have a crew to pay for and we need to do location scouts in three countries and I won´t pay salary to two storyboard people«. So the director says: »Well, I need to start thinking about it.« »Well, you think about it in a couple of months when you have a new script.« So at that point the director says »OK, I´ll pay for it out of my own pocket.« Maybe. Some people do that. David Fincher worked on storyboards for over a year and he pays for it from his pocket because nobody else was going to pay for it. But that´s a certain kind of director. David Fincher is very sophisticated visually. So he does it because he has no choice, he needs it. He has to do it.

You said that it might be done to raise the money...

Sometimes. Usually you don´t make the whole storyboard to raise the money but you do some images. Because people need to look. A lot of people feel that if you come at them with a really good visual presentation...It´s very strange but psychologically they feel comforted by the fact that the work has been done. And if it looks good they get the sense that: »OK. I don´t understand what this is but they seem to know.« This is how Wachowski brothers got money for Matrix. Nobody could understand their script, nobody. But they were so convincing when you got them in the room with their drawings and their bullet-time, you just look at all the stuff. And this is where most of the guys at Warner Brothers said: »We´ve no idea what this is about. Just give them the money and get them out.« And that´s how they made their film. Because the story was incomprehensible but it showed these people have vision. They had something. Whatever they were doing, they had something. So it does help. But not with every kind of film. Some movies don´t need the money to be raised. Some movies already have the money when you get into the production.

Maybe when it´s a film about the characters...

It depends. I think there´s a lot of films about characters which would be better films if they were designed a little bit. But it´s for some reason when you do a film that has great script and great characters, people think it´s not necessary to do anything else. So  they´re kind of stale with it. I think there´s few directors that worked with great scripts, with great designs and great visuals. And I think Kubrick was one of them. He´s a guy who´s a master director, a master screenwriter, a master director of actors. He didn´t take one thing out to favor another. He just worked everything. There´s a very few directors like him.

So was the cooperation with Stanley Kubrick most favourite for you?

No, because it was very short. I worked for four days. I was excited because of who he was and because he was older, he was like 70 years old. So you knew that the person´s not going to last very much longer.

What kind of cooperation it was then?

Very short. I did just a few drawings. I was working on another film, so I was moonlighting. I was hiding in my hotel room, doing drawings for Kubrick while working on The Avengers. (Laugh) And the art director on The Avengers told me that if I wanted to get hire I just might go to change films  but somebody let me know politely that you couldn´t do that in England. You couldn´t quit your film to go work with a better director. (Laugh)

What was the most interesting cooperation with a director in your career?

I worked with Ridley (Scott – note of the author) more than anybody and he´s the one that I know the most. So for me it´s probably with him. Because he has a shorthand with me, like I know what he wants. If he does a film, it´s like a system. It´s very easy.

So it´s the director who chooses you?

Yes, the director. He has to decide if he wants to hire you or not.

You´re working for an agency or something?

For a while, when you begin and you have no experience, yes. But as soon as you get a little bit of reputation it doesn´t work like that anymore. People will look at your work on a DVD or in a book and they´ll say: »Can we get this guy?« And they call you through somebody or through a friend or somebody who knows you who says: »Hey, somebody´s looking for you!« So you pick up the phone, you call and they say: »Oh, wait a minute, I´ll put him on.« Then you get a guy on the phone and he says: »Hey, are you free on Tuesday? I need to have a meeting.« So you get in and he says »Well he have this great film with no money.« You know, the usual stuff.

How was the day when Ridley called you?

It was complicated because I knew him already before, I worked for him. I had met him several times on different projects. But that day I got hired on a movie that never got made. I was miserable. I was working on Superman, Tim Burton´s movie and I went to the restaurant where there were a couple of my friends and he was there. So I said: »Hi!« and he said »Hi! What are you doing?« and I said »I´m on Superman« and he started laughing and I said »Yes, whatever.” “Do you want to stop in our offices later? « So I came by and I got job the same night. So I quit the other. I was very happy. But I´d already met him before.

So what´s the criteria you use when deciding to work on a certain project and not another? It´s like when Ridley Scott calls you, you´re going to work with him?

Yes, because who´s going to say no?

And what criteria you use when somebody else calls you?

How badly do I need a job.

So it´s just about that...

Well, yes... Because otherwise I got funnier things to keep me busy. I´m not sitting around at home thinking: »G., you know I´m really bored and I need somebody to tell me what to do now.« I´m writing scripts, I have writing partners in England and in America, I have life. I have home, you know, things I do, I play music, I´ve lots of hobbies. I´m never bored. I haven´t been bored in twenty years. But I´ve got to make a living. So I can last so long and then I´m out of money so I have to take a job. And so the first person who calls me and says: »We´ve got a job.« I say »OK.« I mean it sounds silly but that´s how I pay the bills. If there´s other criteria, then it´s money, sure. I mean...This happened to me recently. I was asked to work on a movie in Canada. And I really didn´t want to go to Vancouver for three or four months and I said that I´m not really interested unless it´s a lot of money.

Who was the director?

It was the Zucker brothers who did Scary Movie (Scary Movie 3 directed by David Zucker – note of the author). So you get that call and you don´t want to do it. And I´ve said it´s not enough money. So they called back and asked how much money is enough money. I told them an astronomical amount so they screamed into the phone and then they said OK. So I went to Canada. And that´s how it works. And I did it because by doing this I actually raise my price because we have a precedence in the business, whatever is your price on a movie, the next movie has got to match. So it´s very good when you do this because your salary goes up. So that´s a very good criteria. And I´m glad I did it, because it was a horrible job. It was a pain in the ass.

And which was the film?

Scary Movie 4 or something...But..If I would take a little money for that I would have been really upset. I would have thought: »What am I doing? This is crazy.« I felt miserable but at least I´was getting paid. You know...So it´s like any job. But you have to do these things. Everybody does that. Everybody takes the filling jobs waiting for the big ones...

And now a completely different question. What kind of movies do you like?

Well, OK, I could name you my favorite movies of the last five, six, seven years. Fight Club, Being John Malkovich, Lost Highway, Mulholland Drive...I saw a movie couple of days before which I loved called Skeleton Key. Beautiful, perfect film. Well, have you seen it?

No...

It´s a haunted house movie. It´s one of the best movies I´ve seen. It´s so extraordinary...And I like old movies from the 70s, good cop-bad cop movies like French Connection. I love William Friedkin. I Love The Exorcist, it´s one of my favorite movies. I love another Friedkin´s movie called Sorcerer with Roy Scheider. This is a remake of Wages of Fear. But in recent movies I like insane, crazy movies that take place today. Movies about identity and...You know...

Did you like Darren Arronofsky´s Requiem For a Dream?

No...

Why?

I don´t know. I thought it was confused, it just didn´t make a lot of sense to me. But, you know, I didn´t think it was bad, it was beautifully shot but it didn´t touch me. But typically, that´s the kind of movie I would like. I just didn´t relate to the story. I didn´t think it worked very well. But that´s just me, you know. It´s a movie that´s very respected. But the subject of drug addiction is not something that I relate to easily. The same thing I think about movies about drunks and this is the same thing to me. I don´t connect somehow...

Which movie did you like most here, at the Bratislava festival?

Personally, I like the Mongolian film called The Cave of the Yellow Dog. And I liked it just because of the magic. It was such beautiful, enchanting. It put me into state when I thought WOW. And plus I learned the story behind it afterwards, that the family in the movie is a real family. They´re not actors. They´re acting, but this is the real family. And the director is woman who is Mongolian, she´s married to a German man and she shoots movies in Mongolia using the locals. Because she knows them. She gets them to created situations. That´s probably the movie I liked the most. We saw a lot of stuff, good and bad but this one was really...

Voiceover: Sorry, but the car´s here..

The car´s here? OK. Do you have enough?

I think so...

Yes? We can do one more question.

It´s enough for me. So, thanks a lot for the interview.

You´re welcome.

Goodbye.

Bye.

 


autor Michal Michalovič 22.12.2005
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 50476
02 |
návšt. 11232
03 |
návšt. 6387
04 |
návšt. 5029
05 |
návšt. 4829
06 |
návšt. 3812
07 |
návšt. 4039
08 |
návšt. 2951
09 |
návšt. 1913
10 |
návšt. 1868
REBRÍČEK US
01 |
$82,0 mil.
02 |
$7,4 mil.
03 |
$3,9 mil.
04 |
$3,2 mil.
05 |
$3,2 mil.
06 |
$2,5 mil.
07 |
$2,1 mil.
08 |
$1,7 mil.
09 |
$1,4 mil.
10 |
$1,1 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.