HARRY POTTER EŠTE RAZ...

Columbus – v otroctve knihy

Podobným vývojom ako knihy prešiel aj film. Prvé dva diely režírované remeselníkom detskej zábavy Chrisom Columbusom (Sám doma) stavali výhradne na literárnej predlohe a magickosti autorkinej fantázie.

Harry Potter a kameň mudrcov bol úžasný v tom, že verne zhmotnil nádherné scény, čo umne balansovali medzi vizuálnymi orgiami a „barokizujúcou gýčovosťou“. Sám Columbus venoval všetku energiu čo najvernejšiemu prepísaniu príbehu. V nasledujúcom diele Harry Potter a tajomná komnata dosiahol diktát knihy voči filmu takmer neúnosné rozmery. Pre tých, ktorí knihu čítali, sa film scvrkával na „opakované čítanie“, kde si mohli porovnávať vlastné vizuálne predstavy s tými oficiálnymi (Rowlingová si totiž pri predaji filmových práv vymohla výrazné kompetencie, ktoré stále uplatňuje).

Dospievanie knihy aj filmu

Pre filmovú sériu sa stalo príznačným striedanie režisérov, ktoré odštartoval Harry Potter a väzeň z Azkabanu. Na režisérsku stoličku si sadol Mexičan Cuarón a, obrazne povedané, nenechal kameň na kameni. Najvýznamnejším prínosom popri scivilnení obrazu (namiesto oficiálnych hábov svetre a džínsy) bol výrazný autorský zásah. Film prestal byť pohyblivou ilustráciou a začal žiť vlastným životom. Vo Väzňovi z Azkabanu tak dospela aj kniha aj film. Cuarón, ktorý začal budovať vo filme temnejšiu stránku príbehu i chlapčensko-dievčenské vzťahy, posunul štafetu Mikovi Newellovi (Štyri svadby a jeden pohreb). Mexičan a po ňom i prvý britský režisér sa zhodne vyjadrili, že nechápu, ako dokázal Američan Columbus zvládnuť dva filmy po sebe, a odmietli pokračovať. Takže podľa dostupných informácii bude piaty film režírovať v poradí štvrtý režisér. Má ním byť takmer úplne neznámy Brit David Yates. Uvidíme...

Čaša plná odvahy

Vráťme sa k aktuálnemu štvrtému filmu. Tak ako sa rok čo rok v príbehu menia učitelia obrany proti čiernej mágii a čitateľ čaká, či budú opäť oni „vinní“ za nastolené udalosti, tak v každom filme je voľba režiséra vždy kardinálnou podmienkou celkového výsledku. Dosiaľ kvalita stúpala a Newellovi sa podarilo možno i nečakané: urobil doteraz najlepší film o Harry Potterovi. Autor, ktorý svojho času roztomilo bizarnou komédiou odštartoval kariéru Hugha Granta (a neskôr sklamal nemastným-neslaným filmom Úsmev Mony Lisy), tentoraz výborne namiešal atmosféru kamarátstva, tínedžerskej romantiky, akcie a rastúcej temnoty.

Triumvirát Newell, Steven Kloves (scenár) a Rowlingová prešli pri adaptácii knihy skutočne dlhú cestu. Rozsah knihy, nové postavy (Moody, Krum, Cedric,...) a košatosť deja s troma vrcholmi (svetový pohár, turnaj, cintorín) viedli k tomu, že sa rozhodli pre výrazné dejové i charakterové skratky a príbeh obnažili na najzákladnejšiu líniu.

Už vo Väzňovi z Azkabanu bol divák znalý knihy v určitom predstihu a ľahšie dešifroval niektoré zhutnené odkazy (najmä ohľadom Záškodníckej mapy), tentoraz to však zašlo ešte ďalej. Okresané sú celé dejové línie a postavy sú jasne rozdelené na dôležité a ostatné, ktoré iba vytvárajú prostredie. Na jednej strane je to trochu škoda. Divák totiž prichádza o čaro Rowlingovej kombinatoriky dejových línii, pravých a falošných stôp. Na druhej strane teraz prvýkrát možno smelo prehlásiť, že pre tých, ktorí videli iba film, skrýva kniha nejedno vzrušujúce dobrodružstvo. Autorský triumvirát si dokonca, podobne ako v Kráľovstve nebeskom, dovolil sebavedomo preskočiť monumentálnu scénu, ktorá by bola v inom filme klenotom obrazu. Je to takmer dokonalá adaptácia knihy, azda s jediným zádrhom – a tým bol koniec. Kniha (podobne ako Tolkienov Návrat Kráľa) má totiž niekoľko emocionálnych koncov a ich „namiešanie“ si asi zasluhovalo trochu iný prístup... Aj tak je však paradoxné, že z tohto úspešného tria zostane pri ďalšom filme iba autorka knihy, pretože okrem tradičnej výmeny režiséra sa prvýkrát zmení i obsadenie postu scenáristu. Fénixov rád bude adaptovať Michael Goldenberg (Peter Pan) a Kloves sa vráti až v Polovičnom Princovi.

Riešenie je to na prvý pohľad podivné, ale ak máte po dočítaní šiestej knihy podobne ako ja pocit, že sa vnútornou atmosférou veľmi podobá práve Ohnivej čaši, tak to možno nakoniec bude riešenie šalamúnske...