SLOVÁK DIVÁK 3

Profil Darrena Aronofského od Rasťa Steranku (aka mrvertigo) ma prekvapil ešte jednou vecou, ktorá sa však už úplne vymyká spod kontroly jeho autora. Čítanosťou. Po piatich dňoch bola jeho čítanosť niečo málo cez dvesto ľudí. Tentokrát išlo o prekvapenie nemilé, ktoré ma priviedlo až k tomuto textu a zamysleniu sa nad témou vnímania inakosti, konkrétne na poli kinematografie.

O situácii Slováka - diváka hovoria články kolegu Vlada Kureka. Návštevnosť kín je biedna z rozličných dôvodov. Znamená to však, že aj záujem o film je na Slovensku biedny? Že záujem o "iný" film, je biedny? Skúsim teraz zadefinovať to, čo mám na mysli pod pojmom "iný" film. Hranice a limity inakosti tentokrát budem vytvárať a diktovať ja, možno len pre potreby tohto článku. Možno uvidíme, že tieto hranice sa presne vymedziť nedajú, že sú veľmi priepustné. Možno uvidíme, že "iný" film, je vlastne tiež úplne normálny. A možno uvidíme, že sa "inakosti" nebojíme, len že ku nej nie sme tak celkom otvorení.

Bez ambícií o ekonomicko-sociologicko-kultúrne štúdie budeme pri definícii "normálneho", "bežného" filmu vychádzať z dvoch aspektov. Po prvé je to divácka návštevnosť filmov a po druhé projekčný priestor, ktoré nám môžu vhodne poslúžiť na globálne, nie však celkom správne, dokonca ako uvidíme nesprávne vymedzenie "normálneho" filmu. Pri celkovej návštevnosti slovenských kín a filmových klubov za rok 2004, ktorá činila 2 901 534 divákov (presnejšie predaných lístkov), bol počet návštevníkov filmových klubov 81 187 (1). Zadefinujme si teda ako "normálny" film (aspoň zatiaľ) ten, ktorý je určený pre širokú verejnosť a tým pádom dostupný v multiplexoch a bežných kinách. U nás pritom funguje systém akýchsi "majors", aj keď nejde o produkčné domy ako v prípade Hollywoodu, ale o distribučné spoločnosti. Prepojenie medzi nimi však funguje: spoločnosti ako SPI International, CONTINENTAL FILM, či TATRA FILM dodávajú do našej kinodistribúcie prevažne hollywoodsku "mainstreamovú" produkciu. Je pochopiteľné, že v prvých rokoch po novembri 1989, kedy sa práve tieto filmy začali pomaly ale iste dostávať aj k nám, bol o ne značný záujem. Dnes, keď je situácia "stabilizovaná", máme dôvod klásť si otázky týkajúce sa iných okruhov. Hollywoodsky "mainstream" je totiž v porovnaní s "inou" kinematografiou, v tomto prípade kinematografiou ponúkanou filmovými klubmi, zdanlivo jediným zaujímavým artiklom na "trhu". Klubový film sa stáva maximálne marginálnou, "inou" záležitosťou, ktorá oslovuje veľmi malú časť už tak pomerne malého diváctva na Slovensku.
   
Po možno mierne nezáživnej časti s číselnými hodnotami je na mieste položiť si viacero otázok, ktoré sa vynárajú aj v kontextoch uvedených údajov. Vari prvá a najdôležitejšia znie: prečo je filmový klub pre diváka neatraktívny? (2) Prečo zájdeme radšej do obyčajného kina, ako do filmového klubu? Cenou lístka to tentoraz určite nebude! Návšteva filmového klubu stojí rádovo menej, než multiplexu aj bežného kina. Dôvody sú teda inde. Okrem menej kvalitného technického vybavenia klubov, či nepohodlných sedadiel, ktoré sa (aspoň podľa môjho názoru) pri troche dobrej vôle dajú zniesť, môžu spočívať práve v inej, odlišnej dramaturgii, než tej, na ktorú je dnes "bežný" divák zvyknutý. Filmové kluby totiž neponúkajú (väčšinou) hollywoodsky mainstream. Chyba? Práve naopak. Ponúkajú veľmi rôznorodú alternatívu, ktorá by nebyť nich pravdepodobne u nás vôbec nebola dostupná. Európske filmy, ktoré sú dnes pre diváka už "inou" kinematografiou, profily svetoznámych klasikov kinematografie (Tarkovskij, Passolini), rôzne národné prehliadky, tematické večery... Dramaturgická štruktúra je teda iná. Dá sa povedať, že ponúka filmy pre "náročného" diváka. 

Aký je profil "náročného" diváka, teda návštevníka filmových klubov? Ťažká otázka, ešte ťažšia odpoveď. Avšak jedno je isté: hľadá niečo "iné". Iné, než mu ponúknu distribuční majors v multiplexoch, iné než reality show ponúkané televíznymi stanicami. Hľadá alternatívnu zábavu, bez toho, aby sa vyvyšoval a sám seba považoval za "náročného", či "iného". A tú ponúkajú práve filmové kluby (samozrejme, pokiaľ máme stále na mysli filmovú zábavu). Po pár návštevách filmového klubu sa dajú zistiť dve veci: "iná" kinematografia ma vôbec nezaujíma, stačí mi, čo je v multiplexoch. Alebo naopak, "iná" kinematografia ma zaujíma viac, ponúka viac možností stráviť čas v kine (vzhľadom na cenu lístka) a možno ma aj viac obohatí. V prípade filmového klubu ide totiž naozaj o "inú" zábavu, ako je to v bežných kinách. Tu sa mozog nezvykne vypínať (aspoň nie úplne), nejde o čistý relax. Skôr o akýsi "intelektuálny" relax, kedy ma film do seba vtiahne, núti ma uvažovať, zapojiť mňa ako diváka do svojich štruktúr. Pre niekoho možno náročný druh zábavy. Avšak ako alternatíva k tomu nenáročnému, možno ako "vkusové cvičenie" zdanlivo jednoduchý. Netreba sa báť navštíviť filmový klub, treba tak vykonať. Kto má naozaj rád film, oželie nepohodlnejšie sedenie a nekvalitnejšie technické vybavenie, ktorému je samozrejme prispôsobovaná cena vstupného.

Predchádzajúci odsek môže vyznieť ako propagácia Asociácie slovenských filmových klubov, prípadne filmových klubov samostatne. Pokúšal som sa však naznačiť niečo iné. Nejde o to kde, ide o to prejaviť záujem o "inú" kinematografiu. Možno aj slovenskú, ktorá sa bohužiaľ už začleňuje do tejto skupiny. Prejaviť záujem o niečo, čo nepoznáme, o kultúru, druh umenia, alternatívnu zábavu. Na Kineme sa snažíme upozorňovať vás aj na tieto možnosti. Nielen Klubovými tipmi. Aj profilmi režisérov ako je Darren Aronofsky. Prejavenie záujmu o niečo iné, nie je trestné. A to "iné" si to častokrát zaslúži. Skúste mu aspoň raz za čas venovať pozornosť. Aspoň raz za čas navštívte filmový klub, alebo si prečítajte profil neznámeho režiséra. Nie kvôli nám, ale kvôli sebe. 

Poznámky

(1) Číselné údaje pochádzajú zo Správy o stave slovenskej audiovízie za rok 2004, ktorú vypracoval Miroslav Ullman zo Slovenského filmového ústavu a je k dispozícii na https://www.mediadesk.sk/mediadesk/00_news/2005/08.html
(2) Upozorňujem, že v nasledujúcej časti budem vychádzať z osobných skúseností z náštev FK a kín v Bratislave.