Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Profily > Neznámy - Známy: Darren Aronofsky
Annihilation
Ready Player One
Alita: Battle Angel
Thoroughbreds

NEZNÁMY - ZNÁMY: DARREN ARONOFSKY

Nedočkavé publikum Londýnskeho filmového festivalu sedí v mäkkom prítmí kinosály. Očakáva festivalovú premiéru nového filmu režiséra ...
Nedočkavé publikum Londýnskeho filmového festivalu sedí v mäkkom prítmí kinosály. Očakáva festivalovú premiéru nového filmu režiséra ...

Londýn, Veľká Británia, rok 2000

Nedočkavé publikum Londýnskeho filmového festivalu sedí v mäkkom prítmí kinosály. Očakáva festivalovú premiéru nového filmu režiséra Darrena Aronofského Rekviem za sen. Na pódium pod plátnom prichádzajú režisér a predstaviteľka hlavnej úlohy, šarmantná dáma Ellen Burstynová, aby ho prostredníctvom pár krátkych viet uviedli. Darren Aronofsky pristúpi k mikrofónu aby publikum varoval: "To čo o chvíľu uvidíte je veľmi silné a zhruba asi tak o 45 až 50 minút budete pociťovať mnoho bolesti a ja by som sa Vám chcel vopred ospravedlniť." Predstaviteľka hlavnej úlohy dodáva: "Dúfam že ste si dnes večer so sebou priviedli priateľa alebo priateľku, pretože potom čo si pozriete tento film, budete mať problémy dostať sa domov. Je veľmi silný, až nepríjemný. Je mi to ľúto." Nič netušiace publikum vybuchne smiechom.

Svetlá v kinosále pomaly hasnú, bežia úvodné titulky, film začína...

JAR

Cannes, Francúzsko,  rok 1987

Čerstvý maturant, chlapec z Brooklynu Darren cestuje po Európe s batohom na chrbte a 12 dolármi vo vrecku. Akoby hnaný nejakou vyššou mocou, dorazí do Cannes, mekky filmového priemyslu, práve v čase keď tam prebieha najväčší filmový sviatok roka. Ohromený leskom filmových hviezd a bleskami stoviek fotoaparátov stojí pri červenom koberci pred hotelom Palais. S úžasom pozoruje filmové hviezdy ako po koberci kráčajú dovnútra. Darren si nemôže dovoliť ani strechu nad hlavou a tak prenocuje pod hviezdami. Nie je to však posledný krát čo Darren Aronofsky vstúpil na pôdu mestečka Cannes na francúzskej riviére.

Coney Island, Brooklyn, New York, USA, rok 1969

Píše sa rok 1969. Do konzervatívnej židovskej rodiny Abrahama a Charlotte Aronofských na konci zimy, 12 februára, pribudol nový člen. Dostal meno Darren. Jeho rast a dospievanie je ovplyvňované židovským prostredím, do ktorého sa narodil. Jeho umelecké cítenie však nepramení iba z  prostredia v ktorom vyrastá. Malý Darren je televízne dieťa. Trávi denne až 8 hodín pred televíznou obrazovkou. Je na nej doslova závislý, patrí do generácie ktorá vyrastá na seriáloch Sesame Street. Narodil sa v roku kedy po prvý krát začali vysielať Sesame street. Jeho matka Charlotte ho jedného dňa jednoducho posadila pred telku a povedala mu, aby už viac neplakal. A tak malý Darren prestal plakať a začal tráviť väčšinu svojho času pred televíznou obrazovkou hltajúc televízne programy počnúc disneyovkami, Sesame Street, cez hollywoodske filmy až po Show Billa Cosbyho.

Coney Island je miesto, ktoré formuje jeho estetické cítenie. Svet zábavného parku, ktorý by mal byť plný života a detskej radosti, je tu v ostrom kontraste s prázdnym tichom vznášajúcim sa nad opusteným lunaparkom. Je to miesto ku ktorému sa neskôr vo svojich filmoch neustále vracia. Max, hlavná postava jeho celovečerného debutu Pi tu na malú chvíľu nachádza miesto pre oddych a únik zo svojho paranoidného života. Harry a Marion, postavy z jeho druhého filmu Rekviem za sen práve tu, na kolonáde, snívajú o krásnej a bezstarostnej budúcnosti.

Už od malička prejavuje Darren svoju náklonnosť k hudbe a umeniu. Sú 80te roky minulého storočia, zlatý vek hip-hopu. Dospievajúci Darren je jeho velkým fanúšikom. Trávi voľný čas maľovaním graffiti na vozne vlakov metra, breakdancom (aj keď podľa jeho vlastných slov nikdy nebol dobrým tanečníkom) a chodením do kín na Times Square. Jeho filmové cítenie ovplyvňujú filmy ako Kubrickov Mechanický pomaranč, Lynchov Eraserhead, alebo filmy Terryho Gilliama, Romana Polanského, Akiru Kurosawu a Shinya Tsukamota. Nakrúca prvé krátke filmy. Sampluje obrazy do koláže, tak ako hip-hop sampluje skladby, aby vytvoril nový spôsob filmového rozprávania. Spôsob rozprávania, ktorý sa preňho neskôr stane charakteristickým - rýchly sled obrazov a zvukov ktoré spolu posúvajú príbeh dopredu, tzv. hip-hopová montáž.   

Po skončení štátnej strednej školy pokračuje v štúdiu na Harvardskej univerzite. Niekedy počas jeho prvého ročníka na Harvarde, zahliadne v univerzitnej knižnici letmo, iba kútikom oka, knihu s nápisom Brooklyn. Jediným dôvodom prečo pristúpi bližšie a chytí ju do rúk je slovo Brooklyn - miesto kde sa narodil a vyrastal. Je to kniha Last Exit to Brooklyn od Huberta Selbyho Jr. Tak sa po prvý, avšak zďaleka nie posledný krát stretáva s dielom tohto výnimočného autora, ktorý značne ovplyvní jeho budúcu tvorbu. Darren končí univerzitu diplomovým filmom Supermarket Sweep (1991), ktorý mu priesie niekoľko významných študentských ocenení. Po Harvarde nasleduje štúdium réžie a animácie na filmovej škole Amerického filmového inštitútu. Jeho prvý študentský film na tejto škole bol krátky film na motívy poviedky Koláčik štastia práve od Huberta Selbyho Jr. Rozpráva príbeh obchodného cestujúceho závislého na týchto koláčikoch do takej miery, že pokiaľ mu nepredpovedajú šťastie, nie je schopný nič predať. V roku 1993 končí Darren štúdium svojim diplomovým filmom, príbehom trojice priateľov závislej na televízii, Protozoa (1993). Privádza tu na svet mnohé zo svojich vizuálnych techník, ktoré neskôr zdokonalí a vycibrí vo svojich celovečerných filmoch. Nie sú to však len techniky, ale aj témy ktorými sa ako filmový režisér bude vo svojej nasledujúcej tvorbe zaoberať.

Park City, Utah, USA, rok 1996

Darren Aronofsky je na filmovom festivale Sundance spolu s kamarátom, režisérom Scottom Silverom, ktorý má v súťaži svoj vlastný film Johns. Stretáva tu mnoho ľudí z filmovej branže. Je nadšený a inšpirovaný pocitom nezávislosti, ktorý tu prevláda. Vracia sa do New Yorku a začína písať scenár svojho celovečerného debutu.

LETO

Park City, Utah, USA rok 1998

O dva roky neskôr je Darren Aronofsky  spať v Park City v Utahu na najdôležitejšej udalosti nezávislého filmu roka - na festivale v Sundance. Tentokrát ho sprevádza pocit spokojnosti - veď má svoj film Pi v súťaži. Film vzbudí veľký záujem publika a po jeho skončení publikum okamžite vstáva zo sedadiel a nadšene tlieska. Darren zažíva jeden z najväčších momentov vo svojom živote a ako sám priznáva, aj jeden z najtrápnejších. 

Pi je písmeno gréckej abecedy pomocou ktorého sa ráta obsah a obvod kruhu. Vyjadruje pomer obvodu kruhu k jeho priemeru. Začína číslom 3,14 a pokračuje do nekonečna bez opakovania. Aronofského paranoidný thriller Pi (Pi, 1998) je príbehom matematického génia Maxa Cohena (Sean Gullette). Je posadnutý matematikou do takej miery že je preňho celým svetom. Keď mal Max 6 rokov matka mu zakázala pozerať sa do slnka. Napriek zákazu to robil a odvtedy trpí neznesiteľnými, až halucinačnými bolesťami hlavy. Vo svojom tmavom byte v Čínskej štvrti New Yorku žije sám s podomácky vyrobeným superpočítačom Euclid. Neudržiava takmer žiaden kontakt s okolím. Je na pokraji nového objavu ale zároveň aj na pokraji šialenstva. Matematika je podľa neho jazykom prírody. "Celý okolitý svet môže byť vyjadrený a pochopený prostredníctvom čísel. Ak nakreslíte z týchto čísel graf dostanete vzorce." Tak prichádza k záveru: "Všetko v prírode sa dá pochopiť prostredníctvom vzorcov, ktoré sú všade." Na základe tohto záveru sa rozhodne nájsť vzorec New Yorskej burzy. Narazí na 216 miestne číslo ktoré je pre náboženskú židovskú obec Hasidov číslom predstavujúcim Boha. Max, čoraz viac sužovaný neznesiteľnými migrénami a halucináciami, sa postupne zamotáva do špirály násilia, či už zo strany agresívnej burzovej maklérky alebo aj samotnej židovskej komunity Hasidov.

Film je nakrútený na drsný, tmavý, zrnitý čiernobiely 16 mm film. Konceptom bolo nakrútiť skôr čierny alebo biely film než film čiernobiely. Dosiahnuť čo najviac štylizovanosti vysokým kontrastom čiernej a bielej bez šedých odtieňov. Tu Aronofsky priznáva inšpiráciu grafickými novelami a to najmä Sin City od Franka Millera. Pracuje s hip-hopovou montážovu - rýchlymi ostrými strihmi. Prostredníctvom zvláštnych uhlov kamery vytvára dusný, klaustrofobický svet. Využíva subjektívny pohľad - divák sa pozerá na svet vo filme očami Maxa. Pri nástupoch jeho šialených bolestí hlavy a samotných záchvatov znie pulzujúca elektronická hudba Clinta Mansella, chaoticky sa roztrasie obraz a scény končia vybielením obrazu, keď Max upadá do bezvedomia. Pri týchto scénach divák doslova zažíva tie isté nepríjemné, desivé a veľmi silné pocity. Divák takmer cíti bolesť, ktorou prechádza postava filmu.

Aronofsky si svojim debutom (stál 60.000 dolárov a bol nakrútený "partizánskym spôsobom" v uliciach New Yorku) získal priazeň nielen filmovej kritiky ale aj nadšených divákov. Zo Sundance si odniesol cenu za najlepšiu réžiu a nomináciu na Veľkú cenu poroty. Celý filmový svet v napätí očakával jeho ďalší film, ktorý by potvrdil jeho reputáciu originálneho, príbehovo aj vizuálne zaujímavého autora.

Cannes, Francúzsko, rok 2000

Darren Aronofsky tu po druhýkrát vkročil do tej istej rieky - len s jedným malým rozdielom. Kedysi tu bol ako študent, tesne po maturite cestujúci po Európe s vakom na chrbte a 12 dolármi vo vrecku. Dnes má na tomto najprestížnejšom filmovom podujatí premiéru jeho nový film, film o beznádeji, láske, snoch a závislostiach na nich, Rekviem za sen. Tu sa znova preťali cesty Darrena Aronofského a jeho vzoru, spisovateľa Huberta Selbyho Jr., autora knižnej predlohy a spoluscenáristu tohto filmu.

Rekviem za sen (Requiem for a Dream, 2000) pozostáva z dvoch vzájomne prepojených príbehov. Vdova Sara Goldfarb (Ellen Burstyn) trávi celé dni sama pred televíznou obrazovkou. Jedného dňa zazvoní telefón v ktorom jej hlas na druhej strane oznámi že bola vybraná do súťaže v televízii. Sara je tak blízko svojho životného sna. Začne hltať tabletky na chudnutie aby sa vmestila do svojich obľúbených šiat. Jej syn Harry Goldfarb (Jared Leto) je spolu so svojou priateľkou Marion Silver (Jennifer Connely) a najlepším priateľom Tyronom C. Love-om (Marlon Wayans) závislý na drogách. Všetok ich čas je rozdelený medzi zháňaním heroínu v špinavých uliciach Brooklynu a jeho užívaním. Každá z postáv sníva svoj americký sen, ktorý sa však začne viac a viac vzďaľovať a nenávratne rozpadať na prach. Zo snov nakoniec nezostane nič, iba zničené životy a zádušná omša, rekviem. Rekviem za sen.

V scénach brania drog tu Aronofsky opäť využíva už vyššiespomenutú hip-hopovú montáž. Či už je drogou heroín, marihuana, amfetamínové tabletky na chudnutie alebo televízia. Pri gradácii deja používa kameraman filmu Matthew Libatique (stál za kamerou už pri Pi) novátorské techniky ktoré si odskúšal už vo predošlom filme. Statické zábery strieda s rozstrasenými. Využíva techniky tzv. Vibra Camu (obraz sa pri emocionálne vypätých scénach nezadržateľne až neznesiteľne roztrasie) alebo Snorri Camu (kde herec má kameru pripútanú na vlastnom tele, záber naňho je statický, pozadie je neostré a rozkmitané). To všetko spolu so zvukovými efektmi a hudbou Clinta Mansella má za cieľ dosiahnuť u diváka pocit ako keby vnímal svet postáv ich vlastnými zmyslami.

Aronofsky k filmu dodáva: "Je to film o tom ako ďaleko sú ľudia schopní zájsť, aby unikli realite. Keď som písal scenár, hovoril som ľudom, že chcem aby film bol ako keď vyskočíte z lietadla a asi v polovici voľného pádu si spomeniete, že ste si zabudli padák. Tam film začína - v sekunde, keď si uvedomíte, že ste si zabudli vziať padák. Film končí päť minút po dopade na zem. Ste ešte stále nažive, asi tak päť minút, ale už pomaly ale isto dodýchavate. Pre mňa je tento film rozbehnutou húsenkovou dráhou, ktorá v plnej rýchlosti narazí do steny. Na konci filmu som nechcel žiadnu katarziu."

Londýn, Veľká Británia, rok 2000

... o 1 hodinu a 40 minút od začiatku filmu Rekviem za sen sedí publikum nemo šokované v hrobovom tichu kinosály. Na plátne, za tónov orchestrálnych slákov The Kronos Quartet zmiešanými s hip-hopovými rytmami Clinta Mansella, bežia záverečné titulky. Práve sa stali svedkami jedného z najunikátnejších, najnepríjemnejších a vizuálne najúžasnejších výkonov modernej kinematografie za posledné roky. Keď sa do kinosály opäť vráti svetlo, režisér sa pýta či je niekto z publika nahnevaný.

Nikto z nich sa však nezmôže ani na slovo...

mrvertigo
autor je koordinátorom filmových projektov
poďakovanie lucmik, lachim & mAREK

2005-08-2323.8.2005 | Rasťo Steranka




login facebok
Fotogaléria k článku
Dráma/Romantický
96 min
USA
2006
17.5. 2007
22.11. 2006
10 z 10
Mám v zbierke
0 z 10
8 z 10


Súvisiace články
Súvisiace články
Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
je mi smiešne ked vidím ľudí čo sa tu sťažujú na veci ako ako hologram Luka pomocou sily ale nemajú problém s vesmírnymi... >
Tak sa blysni a vysvetli nam hlupim "kritikom" prinos a zmysel, len namatkovo:Pre ludi co sa tu ohanaju spoilermi tak ba... >
Ja neviem .. Vy asi očakávate Empire strikes back ale keby to bolo podobné tak by ste aj tak mraučali .. .a tí čo tu mra... >
Vidím, že niektorí chcú silou mocou ukázať ako sú správne kritickí, akurát tie kritiky sú o ničom, na rozdiel od filmu :... >