SLOVÁK DIVÁK 2

Drahý luxus či archaizmus?

Od začiatku roka badať výrazný úbytok návštevníkov slovenských kinosál. Ako prví začali biť na poplach dramaturgovia a majitelia stredných a menších kín. Už na jar upozorňovali, že sa dostávajú do situácie, ktorú nedokážu zvládnuť (za prvý polrok roku 2005 sa predalo v slovenských kinách 919 156 lístkov, čo je o skoro 500 tisíc menej, ako v prvej polovici roka 2004, pozn. šéfredaktora). Priznávam, že vtedy to na mňa pôsobilo ako predčasné vyplakávanie. Veď ešte len prichádzala blockbusterová sezóna, ktorá ponúkala z hľadiska diváckosti nadštandardné tituly (Star Wars, Vojna svetov, Batman). Na tých sa zahojí každý, vravel som si.

Chyba lávky. Filmy prišli, ale diváci nie. Dokonca ani filmový paškvil Kameňák 3, ktorý "má svoje isté", nezabral. Dramatický úbytok sledovanosti, aký vraj nemá v našej kinematografii obdobu, sa už dotýka každého. Skúmajú sa dôvody, hľadajú sa riešenia...

K dôvodom všeobecne známym a akceptovaným patrí cena lístka a nárast technickej konkurencie. Stále prístupnejšie domáce kiná a ďalšie technológie spolu s občas nepružnou distribúciou vedú ľudí, aby si filmy pozreli doma, tak, ako im to vyhovuje. Kameňom úrazu je najmä to druhé - teda obývačkové pohodlie. Cenová relácia vstupeniek je síce naozaj vysoká (v multiplexoch výrazne presahuje 150 Sk), ale kiná sa ju snažia kompenzovať akciovými programami (lacnejšie dni, vernostné programy, rodinné lístky). Zato na úpadok kinofilstva a rastúcu rezistenciu voči "šeru kinosál" kiná, zdá sa, reagovať nevedia.

Možno to súvisí s vývojom spoločnosti: s odklonom od túžby po spoločnom zdieľaní zážitkov a s presunom k individualizmu. Možno ľudia viac žijú v zajatí televízie a tiež úplne iných než audiovizuálnych zážitkov. Keďže podobne nepriaznivú bilanciu diváckej návštevnosti zaznamenávajú aj susedné Čechy (aj keď sa stále pohybujú v rádovo iných poschodiach filmovej kultúry než my), je možné, že ide o širší spoločenský jav. Podľa mňa je však záhada omnoho jednoduchšia: ľuďom sa nechce ísť do kina.

Prečo sa nám nechce

Lakonické "nechce sa im" je pritom sekundárne trochu zložitejšie. Širokej vrstve ľudí sa nechce do kina z úplne odlišných dôvodov, ktoré dosahujú až bizarné spektrum. Od ľudí, ktorí "to" už dávno videli na pirátskej kópii, cez tých, ktorí trebárs nepôjdu na dabing (často naozaj nedobrý), ale na DVD si pozrú originálne znenie (často naozaj úchvatné), až po trpezlivých, ktorí si pokojne počkajú rok-dva a pozrú si to "zadarmo" v telke. Je zaujímavé, že spektrum ľudí, ktorí do kina nejdú, má často protipólne dôvody. Skupinky zbohatlíkov a sociálnych analfabetov dráždi, že na nich niekto "pstká", keď počas filmu telefonujú alebo pretriasajú poslednú dovolenku. Naopak, veľká skupina ľudí sa do kina nechce vrátiť, pretože posledné sledovanie toľko očakávaného filmu prerušili nechutnosti susedov, ktoré vyústili až do konfliktu.

Jednoduchý problém, zložité riešenie. Vrátenie ľudí do kina a zabezpečenie primeraného kultúrneho štandardu projekcie (teda nielen pohodlné sedadlo a držiak na nápoj) sú spojené nádoby a bude to chcieť zainteresovanosť viacerých: kinárov, médií i bežných divákov.

Kiná si budú musieť predovšetkým určiť cieľovú skupinu. Pokiaľ nestavia iba na "hypermarketových divákov", ktorí sú ochotní zaplatiť drahý lístok, predražené pukance a pivo a potom svojimi zábavkami vyhnať zvyšok publika z kinosály, budú musieť urobiť ďalšie ústretové kroky. Prichádza totiž druhá generácia kinorevolúcie a divák bude očakávať viac ako iba pohodlné sedenie a veľký obraz. Inšpirácií je niekoľko: napríklad rušičky mobilných telefónov, viacvrstvová dramaturgia (ponúkanie tematických titulov, vytvorenie priestoru pre "artové" filmy), alebo kvalitnejší marketing.

Podobným krokom vpred chce byť aj akcia, ktorú pripravila väčšina slovenských kín. Dohodli sa na plošnom zlacnení lístkov (až o 30 %), ktoré by malo v horúcich mesiacoch prilákať divákov. Ak je však pravda, že cena nie je prvotným dôvodom neprítomnosti ľudí v kinách, táto akcia stačiť nebude. Niečo by sa malo stať aj v médiách. Žiadna slovenská televízia už roky neprodukuje kvalitný autorský filmový magazín. Ak je slovenská kultúra popoluškou záujmu verejnosti, tak film trpí dvojnásobne. Jeho stav akoby nikoho nezaujímal. Niet sa čo čudovať, že v takejto atmosfére sa úroveň diváctva prepadá do barbarských čias.