Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Zaujímavosti > Návraty: Katka
In den Gängen
Dobrá smrť
Whered You Go, Bernadette
Yomeddine

NÁVRATY: KATKA

Vzhľadom k tomu, že na Slovensku neexistovali kompletné ateliéry, filmová výroba sa riadila heslom: "Vyrábame síce málo filmov, ale dbáme na ich kvalitu."
Vzhľadom k tomu, že na Slovensku neexistovali kompletné ateliéry, filmová výroba sa riadila heslom: "Vyrábame síce málo filmov, ale dbáme na ich kvalitu."

Ján Kadár (1.4.1918 - 1.6.1979)

Bol jedným zo "študentov" Kurzu pre kinetickú fotografiu, ktorý založil a viedol Karol Plicka. Tohto bratislavského kurzu, jeho prvého a nedokončeného ročníka 1938, sa okrem neho zúčastnili aj napr. Viktor Kubal a Karol Krška.

Po roku 1945 sa venoval dokumentárnemu filmu, v ktorom ostro odsudzoval ľudácky režim a tiež vojnu ako takú. Z tohto obdobia pochádzajú dokumenty Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní, ako aj ďalší z dokumentov Na troskách vyrastá život.

Od roku 1945 tiež pôsobil v Slovenskej filmovej spoločnosti (Slofis) spolu s generáciou medzivojnových a povojnových tvorcov ako Paľo Bielik, Ján Jilemnicky, Vladimír Zimmer. Neskôr, roku 1947, odišiel do Prahy, na Barrandov, kde pôsobil ako scenárista a kde spolupracoval na filmoch Bořivoje Zemana Mrtvý mezi živými a ako autor námetu a spoluautor scenára Zemanovej komédie Nevíte o bytě?.

V apríli 1950 mal premiéru Kadárov prvý hraný film Katka, ktorý je jedným z Kadárových filmov samostatne nakrútených v Československu. Film bol uvádzaný ako pilotný film budovateľskej prestavby spoločnosti.

Hoci už niekoľko rokov pôsobil Kadár v Prahe, až od roku 1952 nadviazal spoluprácu s Elmarom Klosom. K+K sa následne stalo niečo ako ochrannou známkou, pod ktorou títo dvaja písali a režírovali svoje filmy. Za typickú črtu ich tvorby možno označiť stabilnú etickú vyhranenosť, občiansku angažovanosť, bez toho, aby sa uchyľovali k moralizovaniu. Rozprávali príbehy ľudí v hraničnej situácii. Svojich "hrdinov" nechávali ich robiť občas zúfalé rozhodnutia, nechali ale na divákovi, aby posúdil správnosť tohto rozhodnutia. Počas takmer 20-ročnej spolupráce vytvorili osem hraných celovečerných filmov, v ktorých zobrazovali aktuálne problémy doby a spoločnosti, najmä vo vzťahu k jednotlivcovi, apelovali na princípy ľudskosti. Ako povedal sám Kadár v jednom z rozhovorov: "Buď máme čo povedať, alebo nie."(1)  Ide o filmy Únos (1952), Hudba z Marsu (1955), Tam na konečné (1957),  Tři přání (1958), Smrt si říká Engelchen (1963), Obžalovaný (1964), Obchod na korze (1965), Touha zvaná Anada (1969). Film Tři přání si vyslúžil ostrú kritiku na "1. pracovnom festivale československých filmov", ktorý sa konal 22.2.-1.3.1959 v Banskej Bystrici ako odstrašujúci príklad filmového diela a dôvod, pre ktorý je potrebné zrevidovať prístup kritiky - mala by byť konštruktívnejšia. Obchod na korze vyniesol jeho tvorcom Cenu Americkej filmovej akadémie (Oscar) za rok 1965.

O spolupráci s Jánom Kadárom sa Elmar Klos vyjadril nasledovne: "Zvláštní je, a dnes mi to samotnému připadá podivné, že přes dlouholeté pracovní kontakty, nevznikl mezi náma dvěma, to znamená Jánem a mnou, nikdy vztah, který by se dal nazvat důverným přátelstvým. Byli jsme spíše sehranými partnery, něco jako dublový pár v tenise, kde jeden druhému důveřuje a ví, že se na spoluhráče může spolehnout, ale když odejde z kurtu, začne každý žít svým vlastným odlišným životem. Když o tom přemýšlím, pak jediné, co pro nás oba bylo společné, byla láska k filmu, záliba v komediích a zájem o společenskou problematiku."(2)

Ján Kadár nakrútil počas svojho pôsobenia v Československu ešte jeden samostatný hraný film (okrem Katky), a to televízny film Neóny (1961).

Po udalostiach rokov 1968-69 emigroval do Spojených štátov amerických, kde nakrútil dva filmy. Na žiadosť Harryho Belafonta film Angel Lewin (1970) a následne film Lies My Father Told Me (1974), za ktorý si vyslúžil ocenenie Zlatý Glóbus za najlepší zahraničný film v USA. Okrem hraných filmov sa aj v Spojených štátoch amerických venoval dokumentárnemu filmu - Mandelstam´s Witness a nedokončený Freedom Road.

Zomrel v Kalifornii vo veku 61 rokov na rakovinu pľúc.


Katka

Po víťaznom februári 1948 došlo následkom zmeny politickej situácie - otvorená proklamácia budovania socializmu na princípe plánovaného hospodárstva k zmenám aj v oblasti kultúry. Film, jednak ako "priemyselné odvetvie" a tiež ako prostriedok výchovy, bol zasiahnutý plánovaním na 5-ročnice. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku neexistovali kompletné ateliéry, filmová výroba sa riadila heslom: "Vyrábame síce málo filmov, ale dbáme na ich kvalitu."

V roku 1949 bola Katka jediným celovečerným filmom slovenskej proveniencie, hoci sčasti nafilmovaný v pražských štúdiách na Barrandove.

Katka je príbehom dedinského dievčaťa, ktoré odchádza z dediny, aby v meste našla nové uplatnenie ako pracovníčka v továrni - v pančuchárni. Celý príbeh je ladený komicky, mierne nadsadený, hoci zo súčasného pohľadu skôr smiešny ako vtipný. Katka Jakubová zo Zvarína vstupuje do deja ako dievča rozhodnuté odísť z rodného domu, zmeniť tradície, "ktoré boli dobré jej matke a aj jej starej matke", a to aj napriek tomu, že jej otec ako veno prisľúbi dve najlepšie dojnice. Prichádza do továrne v Svite, kde po prekonaní počiatočných  administratívnych prekážok a neskôr aj pochýb o správnosti svojho rozhodnutia zostane a dokonca sa stane aj autorkou zlepšovacieho návrhu týkajúceho sa pletacieho stroja.

Téma filmu - odchod z dediny do továrne, z poľnohospodárstva do priemyslu reaguje na dobový vývoj. Na Slovensku, ktoré malo po dlhú dobu najmä poľnohospodársky ráz, začína prestavba, buduje sa, vznikajú nové továrne. Je to obdobie prác na Oravskej priehrade, budovania továrenskej haly vo Svite, ako aj Trate mládeže. A práve potreba pracovných síl mala byť podnetom pre nakrútenie filmu.

Katka však nie je typický "tvrdo priekopnícky" film. Myšlienky budovania novej socialistickej spoločnosti sú odľahčené spôsobom a situáciou ich podania. Budovateľský pátos je tak postavený do úlohy jedného z prvkov komiky. Svojím spôsobom tak slovenská kritika vcelku trefne poukazuje na meštiackosť a ľahkovážnosť filmu, hoci vyčítavo ako "...pepíckosť filmu, presnejšie rečeno suchý, špeciálne pražský humor, ktorým film ovplýva...".(3) Ppor. Jaromír Fultner v článku "Bezideový film Katka so škodlivými tendenciami potvrdzuje nutnosť zodpovednejšej práce v našom filme" píše: "Katka je veselohra. Ale nesmejete sa tomu, čo ozaj zaslúži zosmiešnenie a výsmech - tomu, čo je reakčné, neuvedomelé. Nie. Nútia vás smiať sa na hlúposti, zjašenosti a nezodpovednosti vrátnika vo fabrike, na nešikovnosti majstra pri naťahovaní pančuchy, na nerozhodnosti a priam bezradnosti riaditeľa továrne a na starých bezduchých vtipoch...".(4) Pozitívne (súhlasne) sa kritika vyjadruje o myšlienkovej náplni "prvého slovenského filmu z priemyselného prostredia" - o tom, že si kladie za úlohu: "...veselohernou formou napomôcť náborom pracovných síl z poľnohospodárstva do priemyslu, popularizovať údernícke hnutie, uvedomelý prístup k práci, vôbec zachytiť tep nového života, ktorým dnes pulzuje náš národ."(5) Ten istý autor zároveň konštatuje: "Náborový účinok bude neveľký; na Katku sa hneď odprvoti kladú priveľké nároky, prejde prehnaným kolotočom ťažkých zážitkov, kým sa v závode udomácni a "nástrahy" číhajúce na jej nevinnosť skôr posilnia než prekonajú predsudky starých proti odchodu mládeže, a hlavne dievčat, do priemyslu." (6) Slovenská kritika sa zameriava najmä na kritiku ideovej prázdnoty (bezideovosti) a meštiackosti. "V celom filme niet ani jedného vzorného uvedomelého človeka - komunistu."(7) "Ideovú neujasnenosť" filmu podľa článku "Katka - k hlasom tlače a obecenstva" malo potvrdzovať aj vystúpenie Jána Kadára na diskusii v Klube robotníkov a spisovateľov, kde Kadár priznal "že si s problémom nevie rady, nevie k tomuto zjavu zaujať stanovisko."(8), pričom: "... správne stanovisko je jasné. Pracovať metódou socialistického realizmu, nezabúdať pritom na obecenstvo a jeho vkus, narušený dlhoročným servírovaním meštiackeho paumenia, ale nikdy sa práve touto horšou složkou vkusu nedať vliecť." (9)

Neopomenutá ale nezostala ani formálna stránka filmu, na margo ktorej sa kritika vyjadrila nasledovne: "Nový obsah si nevyhnutne žiada novú formu. Obraz nového života sa nedá vyjadriť výrazovými prostriedkami a konvenciami meštiackeho umenia, ktoré sa vo filmovej veselohre vyznačovalo v dielach umeleckých samoúčelnosťou, rafinovanými intelektuálskymi hrami asociácií, bravúrnymi paradoxmi alebo sťahovaním človeka do blata, v remeselných výrobkoch šablónovitosťou, do nekonečna omáľajúcou niekoľko základných motívov a situácií...".(10)

Film, na ktorý sa dnes nazerá ako na "priekopníka" propagačného - náborového filmu, ktorým pravdepodobne Katka aj mala byť, teda súdobá "konštruktívna" kritika neprijala jednoznačne. 

S pozitívnejším hodnotením sa, paradoxne, stretávame u českých kritikov. J. Dvořáček na margo zvoleného žánru napísal: "Autoři zvolili formu veselohry. Je to dobré nejen proto, že máme ještě stále málo veseloher ze současnosti, nýbrž i proto, že ve veselohre se lehčeji uplatní oprtimistický duch myšlenky o přerodu a vývoji člověka."(11) Zároveň však aj české časopisy vyslovili potrebu dosiahnuť, aby veselohry boli realistické, aby osvetľovali bez skreslenia reálny život. Vyzdvihli ale prácu režiséra - Jána Kadára: "Ukázal dobrý postreh a cit pro vkusný humor, tempo a spád filmu a, co je najdůležitejší, pro ideový podklad filmu a pro realistický filmový styl.",(12) kameramana - Jozefa Míčka a skladateľa hudby Tibora Andrašovana: "Mladý kameraman Míček si svou prací nikterak nezadá se skušenými misrty a také hudba skladatele Andrašovana dobře splnila svůj ůkol, i když bychom uvítali více spěvu a písňových motivů." (13)

Katka, na prvý pohľad úsmevná, milá komédia s "inšpiratívnym" podtextom, sa stala filmom, ktorý vyvolal veľkú politickú a spoločenskú diskusiu - aspoň sa tak dá usudzovať z článkov v časopisoch. Novinári, ale aj iní "uvedomelí" občania pozdvihli svoj hlas za väčší príklon ku skutočnému zobrazeniu života robotníkov v priemysle, za prepracovanejšie a uvedomelejšie charaktery, za "inteligentnejši" humor. Objavila sa tiež požiadavka nielen na filmárov, aby vyrábali uvedomelé filmy v duchu socialistického realizmu, ale aj výzva umeleckým kritikom, aby sa nebáli poukázať na zastaralosť a nepresnosť metód a foriem zobrazenia života a konštruktívne vytknúť dielam ich najväčšie nedostatky.

"...ako veselohra vôbec, je Katka nesporne prijateľná, Aj ak ju posudzujeme ideovou i čisto profesionálnou úrovňou povojnovej československej veselohry, Katka obstojí. Neobstojí však z hľadiska požiadavky socialistického umenia, aby veselohra smiechom bojovala, aby smiechom zaujímala stanovisko a nútila aj diváka zaujať stanovisko k veciam podstatným."(14)

Katka (1949, 91 min.)
Réžia: Ján Kadár. Scenár: Ivan Bukovčan, Ján Kadár, Maximilián Nitra, Vratislav Blažek. Kamera: Josef Míček, Rudolf Milič. Hudba: Tibor Andrašovan. Hrajú: Božena Obrová, Július Pántik, František Dibarbora, Hana Sarvašová


Citácie:
1 Film a doba. roč. 11, 1965, č. 7, str. 376-379
2 Film a doba. roč.35, 1989, č. 10, str. 548-556
3 Branko, Pavol: O nový filmový humor! KATKA v svetle požiadavky ideovosti v umení. In: Náš film, roč. 4, 1950, č. 7, str. 124-125
4 Katka - k hlasom tlače a obecenstva. In: Náš film. roč. 4, 1950, č. 9, str.164-165, 174
5 Branko, Pavol: O nový filmový humor! KATKA v svetle požiadavky ideovosti v umení. In: Náš film, roč. 4, 1950, č. 7, str. 124-125
6 Branko, Pavol: O nový filmový humor! KATKA v svetle požiadavky ideovosti v umení. In: Náš film, roč. 4, 1950, č. 7, str. 124-125
7 Katka - k hlasom tlače a obecenstva. In: Náš film. roč. 4, 1950, č. 9, str.164-165, 174
8 Katka - k hlasom tlače a obecenstva. In: Náš film. roč. 4, 1950, č. 9, str.164-165, 174
9 Katka - k hlasom tlače a obecenstva. In: Náš film. roč. 4, 1950, č. 9, str.164-165, 174
10 Branko, Pavol: O nový filmový humor! KATKA v svetle požiadavky ideovosti v umení. In: Náš film, roč. 4, 1950, č. 7, str. 124-125
11 In: Kino. roč. 5, 195,0, č. 10, str.226
12 In: Kino. roč. 5, 195,0, č. 10, str.226
13 In: Kino. roč. 5, 195,0, č. 10, str.226
14 Branko, Pavol: O nový filmový humor! KATKA v svetle požiadavky ideovosti v umení. In: Náš film, roč. 4,
1950, č. 7, str. 124-125

Iná bibliografia:
Macek, Václav-Paštéková, Jelena: Dejiny slovenskej kinematografie. Vydavateľstvo Osveta.1997.
Blech, Richard a kol.: Encyklopédia filmu. Vydavateľstvo Obzor.1993.

2005-06-2020.6.2005 | Kristína Aschenbrennerová




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
stevosk | Roma
Najlepšie čo som v poslednej dobe videl. Vlastne natočil obyčajný život a hoci sa to dohráva v mexiku napriek tomu som t... >
Pat | Favoritka
topka! >
Jj | Trhlina
Podla mna to bol dost dobre spracovamy film. Tieto zmiznutia ako sa to stalo a podobne to je neoverene nikto to nevie kt... >
Popularna stavebnica-pred 30 -40 timi rokmi-zabaví donekonečna.(:stale >