Po dlhom čase prichádza francúzsky akčný film, ktorý stojí za to. Životopisný príbeh Jacquesa Mesrina, je príbehom násilia, streľby a útekov. Najmä je však zrkadlom doby a portrétom muža, ktorý sa stal postrachom celého Francúzska.
Hneď na úvod treba poznamenať, že ide o prvý diel, ktorého pokračovanie príde onedlho do kín (2. apríla) a že toto rozdelenie nie je úplne v prospech filmu. Koniec príde trochu nečakane a najmä zanechá človeka v pochybách a v otázkach. Na rozdiel napr. od Kill Bill vol.1, však tie otázky a nejasnosti nefungujú iba ako magnet na pozretie si druhej časti, ale aj ako zdroj určitých rozpakov.
Kariéra Verejného nepriateľa začína v alžírskej vojne, kde je svedkom krutostí a rozbieha sa návratom domov do „uprdeného“ pokoja strednej generácie. Mesrin dlho neváha a nadväzuje kontakty s kamarátmi z mokrej štvrte. Ich „fušky“ smrdia nebezpečenstvom a veľkými peniazmi.
Klipovito a veľmi dynamicky pôsobiaci film, buduje v úvode očakávaný profil sympatického grázla, ktorý však pomerne skoro a veľmi výrazne dostane brutálny koniec. Vtedy si divák uvedomí, že nejde o francúzskeho Robina Hooda, ale o grázla, nerváka a miestami naozaj zlého chlapa. Táto zmena vo vnímaní hlavného predstaviteľa je zaujímavá a dáva príbehu ďalší rozmer.
  
Vzhľadom na slušný dejový záber a snahu mapovať život Mesrina skrz desaťročia, je jasné, že jeden a ani dva filmy nedokážu ukázať všetko. Režisér Jean-François Richet pri spracovaní autobiografickej knihy evidentne stál pred otázkou, čo všetko do filmu dať a ako prezentovať hlavného hrdinu. Zatiaľ, čo prvú odpoveď sformuloval, ako klipovitú koláž udalostí postavenú na „dôležitých historkách zo života gangstra“, tú druhú otázku nechal otvorenú. Samotný Mesrin tiež pred nami vystupuje akosi klipovito, najmä, čo sa týka jeho motivácie a povahy. Chvíľu je milý, chvíľu je zlostný. Miestami je kamarát, potom brutálny vrah a primitívny zlodej. Má mnoho podôb a striedajú sa tak, že len tušíme prečo. Najvýraznejšie sa profiluje jeho vzťah k médiám a k popularite.
Jednoznačným tromfom a výhrou filmu, je výber hlavného protagonistu. Vincent Cassel (Bratstvo vlka, Prísľuby z východu) je v „koži“ Mesrina naozaj vynikajúci. Či už ako majster mnohých tvári, či už ako skutočne charizmatická postava vdychuje filmu život a pohyblivé obrázky sú na ňom závislé každý jeden centimeter. Podobne, ako Mickey Rourke vo Wrestlerovi aj Cassel v Nepriateľovi, je alfou a omegou zážitku, aj keď rozhodne vďaka šikovnej réžii a kamere.
Cítim sa trochu nekomfortne, ak mám hodnotiť dielo, ktoré som nevidel celé. A to určite nie je pre film najlepšia vizitka. Na druhú stranu, vynikajúci Cassel, zaujímavá kamera a drsný, hodnoverný pohľad na Francúzsko 60. a 70. rokov obstoja aj sami o sebe a sú slušným lákadlom na epilóg. Takže hodnotím zľahka nadpriemerne a verím vo veľké finále.
Mesrine: L’instinct de mort (Francúzsko/Kanada/Taliansko, 2008, 113 min.)
Réžia: Jean-Franćois Richet. Námet: Jacques Mesrine – kniha L’instinct de mort (1977, Inštinkt smrti). Scenár: Abdel Raouf Dafri, Jean-Franćois. Kamera: Robert Gantz. Strih: Hervé Schneid. Hudba: Marco Beltrami, Marcus Trumpp. Hrajú: Vincent Cassel, Cécile de France, Gérard Depardieu, Roy Dupuis, Gilles Lellouche, Elena Anaya, Ludivine Sagnier
|
PodCAST - 22.07.
)
)
)
)
)
)
Súvisiace články
