SKROTENÁ HORA

Asi len divák izolovaný od dosahu akýchkoľvek médií mohol uniknúť informácii, ktorá spropagovala zatiaľ posledný film Anga Lee. Sexuálny styk oboch mladíkov (veľmi decentne nasnímaný) vyzeral byť jednorázovou záležitosťou. Iba aktom z núdze. Nasvedčoval tomu i Ennisov racionálny prístup, limitujúci intímny vzťah na „tu a teraz“. A nielen to. Po (nútenom a predčasnom) zostúpení do doliny sa rozišli každý svojou cestou. Ennis k snúbenici Alme (Michelle Williams); Jack jednoducho niekam, aby sa následne na rodeu zoznámil s Lureen (Anne Hathaway) a už ako člen rodiny Twistovcov sa stal jedným z tých úspešnejších predajcov poľnohospodárskych strojov v Texase. Leto pod Brokeback Mountain (zdanlivo) zostalo matnou spomienkou. Po piatich rokoch prišla Ennisovi pohľadnica s fotografiou známeho a blízkeho miesta. Následne nebolo roku, čo by sa s Jackom nestretli a nevyrazili na „rybačku“ pod Brokeback Mountain.

Stačí len stručne nahliadnuť do predchádzajúcej filmografie Anga Lee: Ľadová búrka, Rozum a cit, Tiger a drak, Hulk. Na prvý pohľad úplne odlišné filmy však majú (aj so Skrotenou horou) predsa len zopár spoločných znakov. Po výrazovej stránke by som teraz len stručne spomenula precíznosť a malebnosť kamery, a po stránke obsahovej je to akési podprahové napätie medzi vášňami a ich (racionálnym a racionalizovaným) ovládaním. Samozrejme, nemusia sa stretnúť v milostnom vzťahu; viz ich vyjadrenie rozdielnymi vlastnosťami sestier Dashwoodových (Rozum a cit), a nie vždy sa vášeň dostane na povrch; viz Yu Shu Lien a Li Mu Bai (Tiger a drak). Túto dualitu nachádzame aj vo vzťahu Ennisa a Jacka. Obaja sú si vedomí možných následkov ich vzťahu, no nájdu si čas a priestor na stretnutie. V tejto súvislosti je zaujímavé priestorové obmedzenie ich vzťahu na Brokeback Mountain. Mimo nej žijú svojím rodinným životom, ich vzťah je len akousi ideálnou záležitosťou, minulou spomienkou. Jedinou pripomienkou je pohľadnica – prísľub stretnutia. Len v určitom čase a na konkrétnom mieste sa môžu nielen milovať, ale i vymýšľať plány do budúcnosti, hoci sú si vedomí ich nereálnosti. Stretnutia sú teda akýmisi emotívnymi výbuchmi, zatiaľ čo po zvyšný čas vzťah existuje v podobe vnútorného pnutia postáv (u Jacka ventilovaného výletmi do Mexika). Priestorové ohraničenie (vezmite si napr. byt v Poslednom tangu v Paríži, v 9 a ½ týždňa, či Intimite) tiež môžeme chápať ako jeden z atribútov „zakázaného“ alebo „hriešneho“ vzťahu.

Scenár k filmu vznikol už v roku 1997 na základe poviedky Anne Proulx. (Predchádzajúca) Scenáristická práca jeho tvorcov Larryho McMurtry a Diany Ossana v prevažnej miere pozostávala z televíznych seriálov; stretli sa pri tvorbe kanadského TV seriálu Lonesome Dove: The Outlaw Years. Aby som však úplne nekrivdila, Larry McMurtry je autorom predlohy westernu Hud s Paulom Newmanom (z roku 1963). Túto skutočnosť spomínam najmä z dôvodu výhrad, ktoré voči scenáru mám. Prvá vec, čo udrie do očí je prehodenie expozície a peripetie rozprávania. V praxi to vyzerá tak, že do deja vstupujeme priamo, sledujeme konanie postáv, ktoré sú nám cudzie a len v rýchlosti ich spoznávame cez ich rozhovory. Následná, dlhšia a pomalšia, časť predstavuje „normálny“ život postáv. Na jednej strane zaujímavé oživenie, no jeho negatívnym následkom je napr. to, že predchádzajúci heterosexuálny život Ennisa v prvej fáze filmu pôsobí ako póza kryjúca jeho vlastný vnútorný odpor k homosexuálnemu styku. Druhá výhrada smeruje k epizodickosti rozprávania. Striedanie epizód „Brokeback Mountain“ s epizódami venujúcimi sa samostatnému životu Jacka a Ennisa (tieto sú často prezentované prostredníctvom paralelného strihu) pôsobí spomaľujúco a zároveň ony samotné prestavujú pomerne uzavreté kapitolky, čím sa film navyše triešti. Tento spôsob výstavby príbehu pôsobí trochu zastaralo (môžete použiť aj slovo „klasicky“) a mne osobne aj svojím tempo-rytmom a pripomenul Redfordove filmy. V konečnom dôsledku tak vznikol príbeh, ktorý sa najprv rozbehne, následne sa dostaneme k predstavovaniu postáv, potom sa opäť niečo deje, ale to už by bolo vhodné zvažovať záver (teda niečo ako „príbeh s predhovorom“).

Skrotená hora má však aj zopár silných kladov. Jeden z nich spočíva aj v scenári, ktorý celkom zaujímavo profiluje nielen hlavné postavy Jacka a Ennisa, ale aj vedľajšie postavy manželiek. Nedá mi inak, než otvoriť synonymický slovník a hľadať neopakujúce sa superlatívy na herecký koncert Jakea Gyllenhaala, Heatha Ledgera, Michelle Williams a aj Anne Hathaway. Jake Gyllenhaal už v Mariňákovi predviedol schopnosť byť prirodzený a výstižný v hereckom prejave. Prekvapením bude teda skôr výkon Heatha Ledgera, ktorý rovnako kvalitne predstavuje výbuchy nahromadeného napätia (už spomínaný boj na úrovni „rozum a cit“), ale navonok skrývané emócie, ktoré sa tak odkrývajú výhradne divákovi. Navyše, jeho „zostaršenie“ nepôsobí tak umelo ako v prípade Gyllenhaala. Hoci ženské postavy sú de facto vedľajšie, nič to nemení na vysokých požiadavkách na citlivý herecký prejav, najmä v konfliktných okamihoch, spočívajúcich nielen v situáciách „odhalenia“ povahy vzťahu Jacka a Ennisa, ale aj v bežných, každodenných stresových stavoch. Nech už ste v kariére Michelle Williams a Anne Hathaway zažili čokoľvek, skúste (podobne ako pri Ledgerovi) odložiť prípadné averzie. Obe sú v rôznosti svojich postáv výborné. Zaujímavé je porovnať, ako obe zahrali moment „sakra, on má homosexuálny vzťah“. Ešte aj v tomto momente ideálnom na prehrávanie ostávajú verné svojim postavám (Alma – matka rodiny v domácnosti, nachádzajúca silu; Lureen - od počiatku emancipovaná žena a následne obchodníčka).