7.0

Filmová recenzia

Úlohou ženy je byť krásna. Neviem, kto to vymyslel a ani, prečo sa to uchytilo. V každom prípade, spôsobil tichú hystériu ohľadom ideálov dokonalosti - ideálna postava, dokonalý make-up a oblečenie, perfektný úsmev, tvár bez vrások a lesklé vlasy bez lupín. Nebudem tvrdiť, že ženy nechcú dobre vyzerať, podkopávala by som sama seba. Problém je, že matricu "Ženy" vytvárajú čoraz viac ženské časopisy, ktoré radia a odporúčajú, kozmetické firmy, bez ktorých by sme sa asi nedožili večera (príp. rána), modellingové agentúry, ktoré viac ako modelky potrebujú vešiačiky na šaty s peknou tvárou.

Prvý boom boja proti predkladaniu ideálov ženskej krásy spojený s článkami a diskusiami ohľadom negatívnych dôsledkov jeho propagácie si pamätám tak spred desiatich rokov. Dnes už to tak nesledujem, ale mám pocit, že sa o týchto veciach prestalo hovoriť, respektíve, že sú predkladané ako problémy dievčat vo veku 14-17 rokov. Preto považujem za veľmi múdry počin, vytvoriť dokument, ktorý sa touto problematikou zaoberá, a to na priereze cez vek, ale aj "problém" svojich hrdiniek. Je to gymnazistka Zuzka, ktorá sa pridala ku svojim kamarátkam na konkurz do modellingovej agentúry, sú to Karolína a Linda, študentky vysokej školy, nakupujúce "trendy" veci ako o život, lebo je to pekné a sexy, ale sú tu aj pani Eva, ktorá vo veku niekde okolo 45-50 rokov podstupuje plastickú operáciu pŕs, aby boli opäť raz pevné a aby "pasovali" do šiat, a pani Magda, ktorá sa rozhodla schudnúť a vyskúšala za týmto účelom snáď všetky propagované produkty od nahrávok na báze podprahového vnímania, cez nápoje, tabletky a náplasti.

Dokument absolventky FAMU Eriky Hníkovej predstavuje tieto ženy ako úplne normálne fungujúce osoby, úprimne presvedčené o normálnosti a prirodzenosti svojho správania a rekcie okolia. Veď čo je nenormálne na tom, keď gymnazistka skúša modelling, keď má vysokoškoláčka kúpeľňu plnú rôznej telovej kozmetiky, špeciálne pre ňu prispôsobený set na bielenie zubov a liftingový podklad pod make-up, v skrini originál nohavice Diesel, ktoré má v Čechách okrem nej len Dara Rolins, a chce vyzerať sexy? Čo je divné na tom, že pani Eva chce pevné prsia, lebo tie jediné na rozdiel od zvyšku postavy nevie vyformovať cvičením, a pani Magda nechce pôsobiť ako postaršia tučná ženská? Nič. Sme naučení vnímať všetky tieto drobnosti ako prirodzené. Akonáhle ale počúvate napapagájované vety z úst Karolíny a Lindy, prejavy o zachovaní vlastnej identity a spokojnosti so svojím telom Zuzky a jej kamarátok, víziu pani Evy o tom, ako sa s "novými" prsiami zmení a bude môcť nosiť veci, čo nosia mladé baby a konštatovanie pani Magdy, že aj keď nič nezaberá, bude skúšať chudnúť ďalej, dostáva táto "normálnosť" prídych absurdnosti.

Autorka zvolila formu "minipríbehov" jednotlivých aktérok, ktoré sleduje pri ich postupe životom: pri prehliadke kúpeľne a nákupoch, pred a počas castingu a záverečného vyhlásenia súťaže, pred, počas (len pre silné žalúdky) a po plastickej operácii a počas testovania chudnúcich prípravkov. Niekedy sa pýta na dôvody, niekedy nechá voľne hovoriť. Spája jednak zábery z "miesta činu" s rozhovormi, pričom otázky kladie mimo záber. Osudy našich "hrdiniek" sú následne prestrihané rozhovormi so zástupkyňou kozmetickej firmy, členkami anarchofeministického hnutia, Darou Rolins a perličkou Sabrinou, šéfredaktorkou magazínu modernej ženy Cosmopolitan. Niektoré z výrokov možno pokojne odsunúť do kategórie "naučený blábol" (niektoré z verbálnych prejavov práve členiek anarfchofeministockej skupiny, ale aj obrana druhej strany), niektoré vyvolajú úsmev (Sabrina je síce dosť moderná na to, aby viedla Cosmopolitan, chýba jej však odvaha postaviť sa za obsah časopisu a vyhlasuje, že ona konfrontáciu nepotrebuje, veď len robí svoju prácu), niektoré mi fyzicky otvorili oči (keď Zuzke na castingu oznámia, že postupuje, ale mala by niečo robiť s obvodom pásu 62 cm a obvodom bokov 94,2 cm). Na prvý pohľad sú všetky zložky silné a pôsobivé, nie sú však ničím novým. Obrazy sú dopĺňané krátkymi textíkmi o tom, koľko sa za rok v Českej republike minulo na kozmetiku, koľko za módne časopisy. Bohužiaľ, suma asi 8 miliárd ročne za kozmetiku veľa nevypovie, jednak je to číslo vysoké a jednak ide o absolútnu hodnotu, ktorá nie je k ničomu prirovnaná (napr. na človeka). Navyše, popri deväťciferných sumách vyznieva do stratena záverečný titulok o tom, koľko žien spáchalo samovraždu, resp. sa o ňu pokúsilo z dôvodu nespokojnosti so svojím výzorom.

Dokument je nakrútený pútavým štýlom, aby oslovil čo najširšiu verejnosť. Hníková sa s formou vyhrala, o čom svedčí samotná skladba, ako aj použitie textov. Na druhej strane, snaha o čo najvšeobecnejšiu prístupnosť filmu mu uberá. Štyri nosné výpovede trochu strácajú na rovnováhe. "Zuzka" a "pani Eva" majú totiž akýsi dej, príbeh, zatiaľ čo "Karolína a Linda" a "pani Magda" majú len výseky z bežného dňa. V konečnom dôsledku sa "pani Magda" stráca, hoci jej prípad je jedným z najbežnejších. "Zuzka" a "pani Eva" majú oproti nej výhodu šoku - už spomínaný casting, keď Zuzke oznámia, že by bolo vhodné schudnúť a naozaj dokumentaristicky nasnímaná operácia prsníkov pani Evy. Karolína a Magda zaujmú svojimi osobnosťami. (Nehorázne mi liezli na nervy.) V konečnom dôsledku, film Ženy pro měny je dokument, ktorý má zaujať a aj zaujme v prvom rade svojím obsahom a výpoveďou. Jeho silnou stránkou je všeobecnosť témy, zvyšujúca pravdepodobnosť jeho úspechu ako aj toho, že sa o ňom bude hovoriť.

A čo je s našimi hrdinkami dnes? Zuzka robila modelku (škoda, že z filmu bola vystrihnutá časť, kde prezentuje svoj book s fotkami, na ktorých vyzerá tak o 8 rokov staršie), v prvom ročníku gymnázia má individuálny študijný plán. Dnes je opäť na škole a na svoju kariéru pozerá ako na ďalekú minulosť. Linda vyhrala v Spojených štátoch súťaž "The Next Joe Millionaire" po tom, ako bola v treťom kole vyradená a v siedmom vrátená do hry. Karolína po dvoch týždňoch zo súťaže vypadla. Pani Eva má nový problém, veci, ktoré jej pôvodne boli cez prsia voľné, nesedia, sú pritesné. A pani Magda stále hľadá ten správny spôsob, ktorý určite zaberie, aj napriek tomu, že si je istá, že nič nefunguje.

Na záver už len poznámočka, že dokument bol ocenený Cenou divákov na 7. Medzinárodnom festivale dokumentárneho filmu Jihlava 2003 a Maximom za producentský počin a čestným uznaním v kategórii Najlepší film na Festivale FAMU 2003.

Ženy pro měny (ČR, 2003, 78 min.)
Námet, Scenár, Réžia: Erika Hníková. Kamera: Marek Janda. Účinkujú: Zuzana Prikrylová, Karolína Chudá, Linda Kazdová, Eva Doležalová, Magda Roškotová; Sabrina Karasová, Dara Rolins, členky Anarchofeministickej skupiny 8. marca