5.0

Filmová recenzia

Tmavovlasé dievčatká o svoju temnú dušu usilovne škripotajú nechtami o podlahu, malí chlapčekovia vydávajú tie najbizarnejšie zvuky s tvárou pokrútenou v neprirodzený úškrn. Vitajte vo svete ázijských "ducharín", ktoré pomocou explozívnej nálože zvanej Kruh a činorodými ručičkami hollywoodskych remakerov paralyzovali strachom divákov po celom svete.

Jedna japonská legenda hovorí o tom, že ak ľudia zomrú v záchvate strašného hnevu pretkaného nenávisťou, táto negatívna energia môže miesto úmrtia zamoriť na značne dlhú dobu. Ešte horším faktom je to, že táto kliatba je prenosná, pričom jej účinok je deštrukčnejší ako chrípková epidémia. Preto Vám úprimne radím - vyhýbajte sa obytných priestorov, kde došlo k násilnostiam. Neveríte mi? Tak si choďte pozrieť Nenávisť, ktorá presne hovorí o kliatbou postihnutom dome a o ľuďoch, ktorí mali tú smolu, že doňho vstúpili.

Jedno filmové porekadlo podložené dlhoročnou empíriou zase hovorí o tom, že americká kinematografia je prevažne o akcii, európska o príbehu a ázijská potom o atmosfére. A práve hutná atmosféra je najväčšou devízou japonských (a všeobecne ázijských) hororov. Viac ako o zmysluplný príbeh, zovretý pevným dramatickým oblúkom v reťazci zákonitých príčin a následkov je dôraz kladený na pocity a z nich plynúcej náladovosti. Logika deja hrá minimálne druhé husle a do popredia vystupuje až snová surrealita sekvencií, ktoré svojou bizarnosťou útočia deštrukčnou silou boxerského háku na naše najskrytejšie aktivátory strachu. Azda najčistejším príkladom vyššie spomínaného je práve japonská originálna Nenávisť (pod názvom Ju-On).

A ešte jedno hollywoodske filmové porekadlo (sľubujem, že v tejto recenzii už naozaj posledné :-) ) o remakoch hovorí o tom, že "čo nevymyslíš, tak odkúp, skopíruj a prispôsob svojim potrebám". Dôkazom uvedeného je dva roky starý remake Kruhu ako i práve premiérovaná Nenávisť. O úspechu "remake formulky" svedčia potom hlavne tržby (Kruh aj Nenávisť každý zvlášť len na severoamerickom kontinente zarobili viac ako 100 miliónov dolárov). Lenže zatiaľ čo sa Dreamworks pri prvom Kruhu uspokojil iba s nákupom príbehu a na režisérsku stoličku si dosadili vlastného komerčáka Gore Verbinského, tak Sam Raimi so svojou produkčnou spoločnosťou Ghosthouse Pictures zašiel ešte ďalej. Remake Nenávisti zveril jeho vlastnému duchovnému otcovi, japoncovi Takashi Shimizu-ovi. Ten sa tak zaradil k tvorcom ako je Alfred Hitchcock a Robert Rodriguez, ktorým dal svojho času Hollywood tiež prostriedky a dôveru na natočenie remaku vlastnej, už raz spracovanej látky (Hitch - A man who knew too much; Rodriguez - El Mariachi). A práve Shimizu na režisérskom poste je potom ambivalentne najväčšou slabinou ako i devízou celého filmu. Rozhodujúcim faktorom hodnotenia výslednej kvality remaku je totiž skutočnosť, či ste videli spomínané japonské originály (dokopy 4 časti - dve určené pre videotrh s názvom Ju-On a dve kinoverzie, ktoré si k Ju-On ešte pridali podnázov The Grudge).

Variant č. 1 - Originál(y) ste nevideli

Je veľká pravdepodobnosť, že budete nadmieru spokojní a vystrašení, t.j. Nenávisť do bodky splní svoju žánrovú povinnosť. Diváci rozmaznaní konvenciami lineárne odvíjaného príbehu sa síce v deji nadobro stratia vďaka tomu, že v rámci zatraktívnenia jednoduchej a ničím originálnej myšlienky o kliatbou postihnutom dome, Shimizu jednotlivé sekvencie časovo úplne sprehádzal. Rovnako logike príbehu kolená podlamuje aj skutočnosť, že film nemá výrazne hlavnú postavu, s ktorou by sme sa mohli identifikovať. Na toto negatívum ale veľmi skoro a poľahky zabudnete už v úvodných minútach, pretože film je doslova pretkaný šokujúco bizarnými sekvenciami strachu (angličtina má na tento efekt jedno výstižne, avšak takmer nepreložiteľné slovíčko "creepy"), ktoré sú do vás hustené v pravidelných intervaloch. Precízne komponované zábery podtrhnuté "creepy" zvukovým podfarbením vo vás vyvolajú zimomriavky aj keby sa v sále odstavila klimatizácia a k môjmu výslednému hodnoteniu si zaručene môžete pridať minimálne tri - štyri hviezdičky.

Variant č.2 - Originál(y) ste videli

Žiaľ, v tomto prípade vás remake nemôže takmer ničím prekvapiť a ani Toshio (hrá ho ten istý chalan čo v origináloch určených pre kino releases) už nie je to, čo býval :-). Okrem zopár nových, strašiacich scén (treba uznať, že miestami fungujú) je potom najzaujímavejšie sledovať, ako režisér Takashi Shimizu remake vyslovene ušil na vkus a percepčné zvyky západného publika. Hoci je sujet - tak ako v origináli, zoskupený s nechronologicky za sebou radených dejových fragmentov, dočkal sa v záujme sprehľadnenia a ľahšieho pochopenia väčšej priamočiarosti, dve postavy dostali viac miesta a hlavne v druhej polovici filmu Shimizu pristupuje k oveľa väčšej miere popisnosti a vysvetľujúcej doslovnosti. Ani zďaleka síce nešlo o tak ústretový krok smerom k európsko-americkému divákovi ako pri Verbinského verzii Kruhu (asi som jeden z mála, ktorý považuje japonský originál za minimálne rovnako kvalitný ako populárny americký remake), ale ten posun je aj tak zrejmý a prevažne zbytočný. Ukážkovým príkladom hollywoodskej pečate je úvodná "posteľová" sekvencia so Sarah "Buffy" Michelle Gellar. Pre budúce udalosti nemá absolútne žiadny význam, ale keďže Sarah je pre nadržaných teenagerov (ktorí tvoria gro divákov) "hot" a "in", tak ju tam treba samozrejme začleniť.

Mimo týchto "amerických" vylepšení sa vám potom už počas celého filmu navodzuje iba silný pocit deja-vu, vedúci postupne k letargii. Veľa toho nezachránia ani viackrát spomínané ľakačky, pretože fungujú iba napol - sú slušné spracované, atmosféru budujú, ale vďaka zhliadnutým originálom presne viete kde a kedy nastanú. Výsledné hodnotenie je tak v mojom prípade výrazne ovplyvnené "iba" mojím obdivom k režisérovej vytrvalosti nakrútiť v podstate o tom istom už piaty film, pričom ešte stále nemá dosť. V súčasnosti pripravuje v rodnom Japonsku už šiestu, podľa správ naozaj záverečnú variáciu Ju-On tematiky, ktorá tak bude nadväzovať na japonské kino releases a šepká sa aj o tom, že by mal znova režírovať druhý diel rovnomennej, americkej recyklačnej série.

Verdikt je teda jednoznačný. Ak sa radi bojíte a japonské Ju-On sú pre vás veľkou neznámou, je Nenávisť pre vás povinnosťou. Pre fanúšikov originálu ale platí: "vstup iba na vlastné riziko".

The Grudge (Japonsko/USA, 2004, 96 min.)
Réžia: Takashi Shimizu. Scenár: Stephen Susco. Kamera: Lukas Ettlin, Hideo Yamamoto. Hudba: John Powell. Hrajú: Sarah Michelle Gellar, Clea DuVall, William Mapother, Bill Pullman, KaDee Strickland, Ted Raimi, Grace Zabriskie