9.0

Filmová recenzia

Ludvik Zajc bol kedysi vynikajúcim a mimoriadne úspešným motocyklovým pretekárom na plochej dráhe. V jeho rodnom meste Kršku, známom okrem iného aj jadrovou elektrárňou, bol legendou. Ale v osobnom živote nežal ani približne také úspechy ako na dráhe. Žena mu umrela na rakovinu, on sám má problémy s touto zákernou chorobou. V súčasnosti sa živí ako prevádzač utečencov cez hranice. Cieľ: Európa.

Mladík Rudi sa stane jeho spolujazdcom na cestách. Spolu nakladajú množstvo zúfalých ľudí do nákladiaku, ktorý ich má zaviesť k lepšiemu životu za 1000 Euro. Bolo by to ozaj úžasné, keby to fungovalo tak, ako si utečenci predstavujú. Zaplatia spomínanú čiastku a po pár hodinách nepríjemnej jazdy na korbe nákladiaku sa ocitnú za vodou, začne sa pre nich nový život. Veci sa však majú inak. Ocitnú sa síce na druhej strane, otázkou však zostáva na akej. Ako sa dozvedáme neskôr, Ludvik a Rudi sú v určitom zmysle Cháronom, ktorý preváža ľudí cez rieku Styx do antického podsvetia, ríše mŕtvych. Väčšinu utečencov totiž v žiadnom prípade nečaká príjemný život. Ženy skončia ako prostitútky a mnoho ďalších slúži ako "náhradné diely" (z názvu filmu) - na predaj orgánov. Nenachádzajú teda (lepší) život, ale smrť.

Problémy predaja ľudí a utečenectva sa stali námetom už pre viacero filmov zo stredo a východoeurópskej proveniencie. Stačí uviesť diela ako Dom pre obesenca od Emira Kusturicu, alebo nedávny počin Ivana Fílu Kráľ zlodejov. V oboch spomínaných filmoch sa však tvorcovia zamerali skôr na vyobrazenie dôsledkov tohto sociálneho problému. Režisér a scenárista Damjan Kozole sa na tematiku pozerá z opačnej perspektívy, z pohľadu prevádzačov. Práve tento uhol pohľadu sa však zároveň stáva kameňom úrazu snímky.

Obidve postavy, ako Ludvik, tak aj Rudi, sú vykreslené pomerne vierohodne. Ludvikov prepad na dno, smrť manželky a jeho vlastná choroba sa podpísali na jeho správaní. Stal sa z neho cynický, na prvý pohľad bezcitný chlap, ktorý stratil vieru v ľudský život. Neustále sa pripomínajúca rakovina spôsobuje, že život (resp. smrť) utečencov preňho nemajú žiadnu hodnotu. No predsa len v ňom ostala ešte štipka citu, aj keď vraví Rudimu, aby sa zbavil výčitiek svedomia, ktoré chlapec spočiatku má, že sú iba stratou času. Spomína si na svoju manželku, ktorú veľmi miloval. Peter Musevski je v úlohe Ludvika mimoriadne presvedčivý. Na jeho tvári môžeme sledovať známky citového pohnutia aj bez toho, aby boli podporené verbálnym prejavom.

Presným opakom postavy Ludvika je Rudi. Neskúsený mladík je spočiatku šokovaný tým, ako sa s utečencami zaobchádza. Dokonca sa odmietne vyspať s krásnou Macedónčankou, ktorá by tým mala kompenzovať nedostatok financií na prevod za hranice. Čím viacerých výjazdov sa však Rudi zúčastní, tým viac sa stáva citovo otupenejším, vyprahnutejším. Stáva sa takým, aký je v jeho očiach Ludvik. Vidí v ňom svoj vzor.

Vzájomný vzťah dvoch hlavných charakterov prechádza zaujímavým vývojom. Rudi sa snaží podobať Ludvikovi, čo sa mu viac-menej aj darí. Stáva sa chladným, už sa nezamýšľa nad zaobchádzaním s cudzincami. Zbavil sa výčitiek svedomia, ako mu poradil Ludvik.

Naopak, Ludvik sa pod vplyvom chlapcovej naivity a neskúsenosti začne zamýšľať, začne znovu cítiť. Úlohy si vymenili. Rudi sa stal tvrdým chlapom, ako jeho učiteľ, zatiaľ čo Ludvik trochu zjemnel, hoci to nechce priznať ani dať najavo. Vidno to práve v situácii, keď Rudi pokazí svoju prvú sólovú akciu. Hádka vyvolaná touto udalosťou vedie k zdanlivému rozpadu ich dvojice. Rudi však nakoniec zavolá Ludvikovi, aby ho nevyškrtol a dal mu ešte šancu. Vtedy sa prejaví Ludvikov súcit s chlapcom, ktorý nemá nikoho okrem neho, a prijme ho naspäť.

Vzťah dvoch protichodných charakterov je vykreslený pomerne detailne. Drží sa v reálnej rovine, nie je hyperbolizovaný, ani prehnane glorifikovaný. Spomínaným kameňom úrazu sú motivácie postáv. Divák sa totiž počas filmu nedozvie, prečo sa Rudi, resp. Ludvik živia prevádzaním utečencov.

Paralelne, aj keď okrajovo, sledujeme ešte motív motocyklových pretekov. Mesto Kršok touto udalosťou žije. Rovnako ako kedysi Ludvik. V súčasnosti má však svojho nástupcu, úspešného pretekára Geriho. Tak ako má nástupcu medzi pretekármi, tak si vychováva svojho nasledovníka aj medzi prevádzačmi. Najvýstižnejšie to oznamuje komentátor počas pretekov v závere snímky: "Legenda pokračuje!"

Film Náhradné diely je zaujímavým príspevkom k téme utečenectva a predaja ľudí. Ponúka pohľad zo strany organizátorov, v čom je svojím spôsobom originálny. Ako som už spomenul, moja jediná výhrada smerovala proti nedostatočnému (resp. absentujúcemu) vykresleniu motivácie charakterov. Čo sa týka technického spracovania, tomu nemám prakticky čo vytknúť. Skôr naopak, obrazová kompozícia a farebné odtiene filmu pomáhajú budovať ponurú, miestami až beznádejnú atmosféru celej snímky.

Náhradné diely sa medzi svojimi "spolupútnikmi" (myslím tým filmy s podobnou tematikou, spomenuté v úvode recenzie) určite nestratia. Vďačia za to pôsobivo vystavanej atmosfére, dobrému vykresleniu vzťahov, originálnemu prístupu (uhlu pohľadu) k téme a triezvemu technickému spracovaniu.

Rezervni deli (Slovinsko, 2003, 87 min.)
Réžia: Damjan Kozole. Scenár: Damjan Kozole. Kamera: Radoslav Jovanov-Gonzo. Hudba: Igor Leonardi (rôzne piesne). Hrajú: Peter Musevski, Aljoša Kovačič, Primož Petkovšek, Valter Dragan, Aleksandra Balzamovič, Vladimir Vlakšalič, Verica Nedeska, Zoran Ljutkov